Zo zahraničnej literatúry

Zo zahraničia



Digitálne dedičstvo – rešpektovanie práva

Barbara Szczepańska: Dziedzictwo cyfrowe – zarządzanie prawami. In
EBIB [online]. 2004 [cit. 2004-03-09]. Dostupné na internete:
http://ebib.oss.wroc.pl/2004/53/szczepanska.php
 

Pre potreby UNESCO v oblasti ochrany digitálneho dedičstva vypracovala Národná knižnica Austrálie odporúčania
zložené zo štyroch častí (Základné materiály, Perspektívy riadenia programov, Perspektívy technické a praktické a
Základné informácie), ktoré sú rozdelené na kapitoly a venované všeobecným problémom, s akými sa stretávajú osoby
aj inštitúcie zaoberajúce sa digitalizáciou.

Cieľom je zdôrazniť nevyhnutnosť pochopiť problematiku práva týkajúceho sa digitálnych materiálov a
prezentovať presvedčivé všeobecné riešenia.

Materiály patriace do digitálneho dedičstva sú predmetom mnohých právnych noriem a očakávaní viac či menej
formálneho charakteru a programy ochrany digitálneho dedičstva musia s nimi rátať. Ochrana údajov zahŕňa mnoho
procesov spojených s právom. Aby sa zabezpečila dlhodobosť ochrany digitálneho dedičstva, programy musia urobiť
viacero opatrení a musia sa tiež dokonale orientovať v reáliách, v ktorých fungujú – v práve, obmedzeniach i
záväzkoch.

Hoci problémy spojené s právom môžu byť náročné, neznamená to, že sa s nimi nedá vysporiadať. Každá situácia
si vyžaduje prijatie individuálnych riešení, ale programy sú povinné zvážiť potrebu prijať spoľahlivé kroky, ktoré
možno uznať za štandardné za všetkých okolností. Pokiaľ ide o dohodnutie sa na podmienkach prístupu, úroveň
prístupnosti k materiálom závisí od “poslania“ programu a dodržiavať dohodnuté právne podmienky je jednou z jeho
základných povinností.

Popri kompetentných právnych názoroch skutočným argumentom podporujúcim činnosť programu môže byť klauzula
“oprávneného použitia“ materiálov.

 



Digitalizácia – existuje nejaká stratégia?

David Pearson: Digitalizacja – czy istnieje jakaś strategia? In
EBIB [online], 2003/2 (53) [cit. 2004-03-15]. Dostupné na internete:
http://ebie.oss.wroc.pl/2003/42/pearson.php

Mnohé knižnice – vrátane národných, verejných aj iných spojených so vzdelávaním, ktoré uznali, aký veľký
potenciál existuje v knihovníckom prostredí – majú závažné dôvody, aby sa zúčastnili na prácach spojených s
prípravou stratégie digitalizácie, a vychádzajú z nutnosti zabezpečiť prístup k materiálom, ktoré zhromažďujú.
Chýba, žiaľ, schválená národná stratégia, ktorá by uľahčovala všetky rozhodnutia spojené s digitalizáciou. Nesporne
by východiskom bola digitalizácia aspoň tých materiálov, ktoré by daný štát chcel vidieť v digitálnej podobe za
nejakých dvadsať rokov. Mohli by to byť doslova všetky materiály (to je veľmi ambiciózny cieľ), alebo – a to je
realistickejší prístup – všetky texty (a nie vydania) v určitej oblasti alebo vybrané podľa istého kritéria. V
rámci všeobecných predpokladov možno dotvoriť ciele detailné a určiť ich hierarchiu dôležitosti. Podobný program
musí byť vypracovaný aj pre archívy. Ďalšou dôležitou otázkou je vytvorenie centrálnej databázy (môže to byť
virtuálna), ktorej metaúdaje by obsahovali linky na URL adresy príslušných digitálnych dokumentov. Národná knižnica
sa pritom zdá byť prirodzeným miestom, kde sa musí vypracovať národná stratégia digitalizácie. Obyvatelia majú
právo na voľný prístup k materiálom zhromažďovaným v knižniciach a v digitálnej ére sa logickým nástupcom
tradičného sprístupňovania materiálov stane národná databáza údajov digitálnych publikácií. Súčasná neuspokojivá
situácia v oblasti digitalizácie sa môže stať ešte horšou, ak sa nepodniknú žiadne kroky. Existuje naliehavá
potreba, aby knihovnícke spoločenstvo začalo konať spoločne a našlo spôsob, aby digitalizácia dokumentačného
dedičstva a vypracovanie jej jednoliatej stratégie sa stali jednou z hlavných úloh knižníc. Národná stratégia
digitalizácie je vizionárskou výzvou adresovanou súčasným knihovníkom.



Digitálna ikonotéka

Schietse Bérangčre – Françoise Vandooren : L´iconothčque numerique. In
BBF [online]. Paris, 2004, t. 49., n. 2 [cit. 2004-04-02]. Dostupné na internete:
http://bbf.enssib.fr/bbf/html/2004_49_2/2004-2-p90-vandooren.xml.asp
 

Od októbra roku 2002 Slobodná bruselská univerzita ponúka svojmu spoločenstvu novú službu nazvanú Digitálna
ikonotéka. Zostavil, vytvoril a ustanovil ju Departement na podporu akademických aktivít, ktorý prispieva k rozvoju
univerzitnej elektronickej knižnice a prináša riešenie problémov spojených s prístupom a správou ikonografickej
dokumentácie používanej na univerzite. Digitálna ikonografia umožňuje spravovať a prezerať zbierky veľmi
rozmanitých digitálnych obrazov, či už ide o ich obsah, používateľov či vlastníkov. Tieto zbierky predstavujú
pedagogické a vedecké digitálne ikonografické dedičstvo univerzity.

 



Formovanie národného distribuovaného knižničného fondu elektronických dokumentov:
vymedzenie problému

Baryševová, O. V. – Majstrovič, T. V.: Formirovanije nacionaľnogo raspredeľonnogo bibliotečnogo fonda
elektronnych dokumentov: postanovka problemy. In
Naučnyje i techničeskije biblioteki [online], 2003 [cit. 2004-03-22], n. 8. Dostupné na internete:
http://ellib.gpntb.ru/jml.php?journal=ntb

Knižnice sa nachádzajú v rôznych podmienkach z hľadiska svojho zabezpečenia zariadením umožňujúcim nielen
vytvárať elektronické dokumenty potrebnej kvality, ale to aj robiť bez najmenšieho poškodenia originálu. To značí,
že knihy národného významu sa musia digitalizovať v tej knižnici, ktorá je schopná zabezpečiť najlepšie podmienky
na skenovanie s cieľom chrániť originál, získať vysokokvalitnú elektronickú kópiu a zabezpečiť jej dlhodobé
uchovanie aj pri nevyhnutnosti konverzie do nových formátov. Ukazuje sa ako veľmi aktuálne skúmať problém na
celonárodnej úrovni a pridať tomuto procesu plánovitý (systematický) charakter. Je potrebné určiť princípy a
spôsoby vytvárania, doplňovania, uchovávania a evidencie fondu elektronických dokumentov v jednotlivých
knižniciach. Zabezpečenie kvality elektronickej kópie a koordinácia činnosti, to sú hlavné otázky, ktoré si musí
vyriešiť ktorákoľvek knižnica skôr, ako pristúpi k digitalizácii. Predtým, ako sa knižnica podujme na výber
konkrétnej zbierky alebo dokumentov, ktoré by sa mali digitalizovať, musí rozhodnúť o tom, čo vo fonde danej
konkrétnej knižnice môže reprezentovať záujem pre všetkých čitateľov – lokálnych aj vzdialených. Kvôli
racionalizácii musí úzko spolupracovať s inými knižnicami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú digitalizáciou, aby
sa na tej istej veci nepracovalo duplicitne v rôznom čase, v rôznych knižniciach a s rôznou kvalitou. Profil
doplňovania fondu elektronických dokumentov (alebo perspektívny plán digitalizácie) by mal byť zverejnený na
webovom serveri knižnice, aby potenciálni partneri v budovaní takéhoto fondu, nachádzajúci sa v rovnakom regióne
alebo s rovnakou špecializáciou, mali prístup k plánom knižnice. Kľúčovými prvkami spoločnej činnosti knižníc pri
budovaní elektronických fondov sú spolupráca a rozdelenie úloh. Je potrebné ísť súčasne tromi cestami: 1.
nepretržitá produkcia elektronických kópií, 2. vytváranie normatívno-dokumentačnej (ideologickej) základne na
vytváranie národného fondu elektronických dokumentov, 3. projektovanie a uplatnenie mechanizmu na vzájomnú
spoluprácu knižníc s čitateľmi. Pokiaľ ide o spracovanie spoločných dokumentov, každá knižnica je zodpovedná za
vytvorenie svojho balíka dokumentov, pričom bude určená jej pozícia v tomto procese, využívané zariadenie, prijaté
normy a pravidlá, možnosti a perspektívy účasti v spoločnej činnosti. Zároveň národné knižnice sú pripravené začať
prácu na spoločnom súbore dokumentov, ktorý aj bude základom formovania reálneho mechanizmu vzájomnej
spolupráce.

 




Ako zachrániť digitálne dedičstvo?

Deborah Woodyard: Comment sauvegarder le patrimoine numerique? In
Observateur [online]. 2004 [cit. 2004-03-19]. Dostupné na internete:

http://www.observateurocde.org/news/fullstory.php/aid/880/Comment_sauvegarder_le_patrimoine_num%E9rique__.html

 

Vo Veľkej Británii bol roku 2003 prijatý návrh zákona zameraný na rozšírenie povinných výtlačkov na netlačené
publikácie s cieľom zabezpečiť ochranu elektronických publikácií pre budúce generácie. V súčasnosti sa vypracúvajú
nové systémy určené na zber, správu a ochranu digitálnych zbierok Britskej knižnice (BK), ako napríklad nedávny
Program archivovania webu. V rámci tohto programu bude BK hrať vedúcu úlohu pri rokovaní s autormi a majiteľmi, od
ktorých je potrebný súhlas na archivovanie webových stránok Spojeného kráľovstva, ako aj pri spolupráci s inými
inštitúciami na úrovni národnej i medzinárodnej.

Britská knižnica pracuje zároveň na zlepšení archivácie digitálnych zdrojov v rámci Digital Preservation
Coalition (DPC) – národného konzorcia vytvoreného v roku 2001, ktoré združuje 25 veľkých organizácií Spojeného
kráľovstva s cieľom podporovať aktivitu zameranú na ochranu digitálnych zdrojov v krajine a spolupracovať s
organizáciami iných krajín v záujme zabezpečenia večnosti našej pamäte a nášho svetového digitálneho znalostného
dedičstva.

Zdieľať: