Zo zahraničnej literatúry

Zo zahraničia




Ochrana pamiatok v prípade ozbrojeného konfliktu a krízových situácií

Miedziński, Stefan – Niciński, Kazimierz: Ochrona zabytków na wypadek konfliktu zbrojnego i sytuacji
kryzysowych. In EBIB [online]. Warszawa : Stowarzyszenie Bibliotekarzy Polskich KWE, [cit. 2004-12-01] 8/2004 (59).
Dostupné na internete:
http://ebib.oss.pl/2004/59/miedzinski_nicinski.php

Nový poľský zákon o ochrane pamiatok v krízových situáciách a v prípade ozbrojeného konfliktu zohľadňuje
zásadu budovania jednoliateho systému ochrany pamiatok pri ohrození v čase mieru i vojny, ktorú rešpektujú štáty
EÚ. Adresátom nariadenia sú vo všeobecnosti inštitúcie a fyzické osoby vlastniace pamiatky, ako aj orgány verejnej
správy organizujúce ochranu pamiatok vlastnými orgánmi. Tie môžu v zmysle tohto ustanovenia dať pokyny napríklad
riaditeľom knižníc, ktorých zbierky ako celok alebo ich časť tvoria národný knižničný fond. Ochrana pamiatok v
týchto situáciách sa zakladá na plánovaní, príprave a realizácii zámerov ochranných, dokumentačných,
bezpečnostných, záchranárskych a konzervátorských, ktorých cieľom je záchrana pred zničením, poškodením či
stratou.

Činnosti spojené s ochranou môžeme rozdeliť na 4 etapy:
1.
prípravné práce (pred hroziacim ozbrojeným konfliktom alebo krízovou situáciou) – vypracovanie plánov, ich
aktualizácia, kontrola…,
2.
zvýšená pohotovosť (v prípade narastania priamej hrozby) – demontáž a ukrytie najcennejších diel,
zabezpečenie ochranných prác, monitorovanie ohrozenia a i.,
3.
reakcia (v čase vzniku a trvania ozbrojeného konfliktu či krízovej situácie) – záchranné práce,
4.
zabezpečenie a dokumentovanie (po ustúpení ozbrojeného konfliktu či krízovej situácie) – ochrana pred ďalšou
deštrukciou, dokumentovanie udalostí, škôd, vykonaných činností a informovanie orgánov verejnej správy o škodách,
činnostiach a eventuálnej potrebnej pomoci.

Kvôli systematickosti je potrebné zosúladiť plány ochrany na rôznych úrovniach štátnej správy a vydať
inštrukcie. Tie umožnia vytvoriť súvislý systém plánovania a realizovania prípravných prác, ako aj reagovať v
prípade ozbrojeného konfliktu či krízovej situácie.




Technológia RFID v knižniciach

ROBOWSKI, Marius: Technologia RFID w bibliotekach. In
EBIB [online]. Warszawa : Stowarzyszenie Bibliotekarzy Polskich KWE, [cit. 2004-12-02] 8/2004 (59). Dostupné
na internete:
http://ebib.oss.wroc.pl/2004/59/robowski.php

RFID (
Radio
Frequency
Identification) – táto skratka sa zvyčajne používa v súvislosti so zariadeniami používanými v knižničných
integrovaných systémoch na registráciu výpožičiek a vrátení (čoraz častejšie samoobslužných), ako aj v systémoch
zabezpečujúcich knižničné fondy pred krádežou. Vďaka mikroelektronike miniatúrne elektronické systémy, vo veľkom
produkované a vďaka tomu lacné, s malou veľkosťou a hrúbkou je možné umiestňovať v samolepiacich etiketách a
identifikačných kartách. Ich základným znakom je čítanie informácií, ktoré sú na nich zapísané, na diaľku a bez
kontaktu, a to prostredníctvom rádiových vĺn. (Systém RFID musí obsahovať dva prvky: etiketu a čítačku.) Systém
RFID okrem iných funkcií obsahuje aj funkciu ochrany zbierok. Zariadením zodpovedným za túto funkciu sú bránky
umiestnené pri vstupe do knižnice. Zvonka sa nelíšia od bránok používaných v tradičných systémoch. Táto ochrana sa
môže realizovať rôzne, a to v závislosti od dodávateľa systému.

RFID v knižniciach je nateraz veľmi nosným a populárnym heslom. Veľké informatické a elektronické firmy v
posledných rokoch investovali značné sumy do rozvoja tejto technológie a dá sa predpokladať, že sa bude objavovať
viacej riešení na jej využitie. Proti RFID hovoria ceny, ktoré sú vysoké dokonca aj na americké pomery. Na druhej
strane, každá z firiem poskytujúcich systémy RFID môže predložiť zoznam knižníc, ktoré sa rozhodli kladne. Tento
zoznam obsahuje knižnice rôznej veľkosti. A patria medzi ne i také dôstojné, či priam také konzervatívne, ako je
napr. Vatikánska knižnica. Tie, ktoré sú v tejto chvíli pred rozhodnutím, ktorý zabezpečovací systém vybrať, to
majú bezpochyby ťažké, keďže výber musí predchádzať séria testov a dôkladná analýza cien, cudzích skúseností,
ohrozenia a zamýšľaného prospechu.

 



VÍRUS – Bezpečnosť v sieťach


http://www.kbr.be/actualites/virus_fr.html

To je názov medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala 2. až 3. februára 2005 v Bruseli. Jej témou bola
bezpečnosť v sieťach po všetkých stránkach, najmä v oblasti knižníc a archívov. Všetci, ktorí sú vtiahnutí do sveta
informácií a komunikácie, si uvedomujú pálčivosť otázok súvisiacich s bezpečnosťou týchto sietí, a to z rôznych
aspektov: Ktoré výdobytky a techniky sú významné? Aký je význam technických možností pre používateľov? Aký postoj
zaujímajú informačné vedy k bezpečnosti sietí? V akej miere sa to dotýka vydavateľského sveta a oblasti ochrany
autorských práv?

Rozoberali sa i aspekty právne i politické, týkajúce sa priesečníkov i určitého trenia medzi národnými,
európskymi a medzinárodnými predpismi, ako aj aspekty filozofického, etického, či dokonca umeleckého charakteru,
ktoré súvisia s problémom informatického pirátstva.

Hlavnými organizátormi konferencie sú: Bibliothčque royale de Belgique, Bruxeles, Zentralbibliothek des
Forschungszentrums, Jülich, DBR, Goethe-Institut, Brüssel. Na spolupráci sa podieľali: CICEB (České Centrum, Det
Danske Kulturinstitut, Instituto Cervantes, Istituto Italiano di Cultura, Louvain Institute for Ireland in Europe,
Österreichisches Kulturforum Brüssel, The Finnish Cultural Institute for Benelux), ZKM (Zentrum für Kunst und
Medien Karlsruhe, Deutschland), Ambassade de France en Belgique.

 



Medzinárodná konferencia Kultúrne dedičstvo pri ohrození v čase vojny i mieru

Niciński, Kazimierz: Międzynarodowa konferencja “Dziedzictwo kulturowe wobec zagroźeń czasu wojny i pokoju”.
In
EBIB [online]. Warszawa : Stowarzyszenie Bibliotekarzy Polskich [cit. 2005-01-24] 8/2004 (59). Dostupné na
internete: 
http://ebib.oss.wroc.pl/2004/59/nicinski.php

Mnohé hrozby súčasného sveta a najmä prírodné a civilizačné katastrofy, organizovaný zločin, ako aj vojnové
konflikty spôsobujú škody kultúrnemu dedičstvu ľudstva. S cieľom spojiť sily, nadviazať kontakty a vymeniť si
skúsenosti s inými krajinami v oblasti ochrany kultúrneho majetku sa v máji minulého roku uskutočnila vo Varšave
medzinárodná konferencia nazvaná Kultúrne dedičstvo pri ohrození v čase vojny i mieru. Zorganizovaná bola pod
patronátom generálneho riaditeľa UNESCO, a to pri príležitosti 50. výročia Konvencie o ochrane kultúrneho majetku v
prípade ozbrojeného konfliktu zo 14. mája r. 1954. Zúčastnilo sa jej vyše 200 predstaviteľov z 20 krajín Európy a
Severnej Ameriky. Cieľom konferencie bolo:

  • prezentovať právne i organizačné riešenia v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva v čase vojny i mieru,
    fungujúce vo vybraných krajinách,
  • venovať pozornosť terorizmu a kultúrnym konfliktom ako novým hrozbám kultúrneho dedičstva,
  • vymeniť si skúsenosti v oblasti spolupráce medzinárodnej, regionálnej i lokálnej v súvislosti s ohrozením
    kultúrneho dedičstva v čase vojny i mieru,
  • rozširovať nové techniky a technológie na ochranu kultúrneho dedičstva pred ohrozením.





Bezpečnosť zbierok: práce Liber

MOUREN, Raphaële: La sűreté des collections: les travaux de Liber In
BBF [online]. Paris : Enssib, 2005 [cit. 2005-02-07], 2005, t. 50, n. 1. p. 18-20. Dostupné na internete:
http://bbf.enssib.fr/bbf/html/2005_50_1/2005-1-p18-mouren.xml.asp

Liber, liga európskych vedeckých knižníc, rozšírila svoje aktivity vo viacerých smeroch: uchovávanie je
jedným z nich.

V rámci tejto siete knižníc Francúzska národná knižnica (BnF) zorganizovala študijný deň venovaný
Medzinárodnej spolupráci v záujme bezpečnosti zbierok, ktorý sa uskutočnil dňa 14. mája 2004. Nadväzoval na prvý
študijný deň (2002), z ktorého vzišlo vyhlásenie “Kodanských princípov” týkajúce sa vytvorenia medzinárodnej siete
pre spoluprácu knižníc v oblasti bezpečnosti zbierok.

Ak sa povie “ochrana zbierok”, najskôr si každý predstaví preventívne konzervačné aktivity. BnF však chcela
upriamiť pozornosť francúzskych knihovníkov na iný dôležitý aspekt: zaistiť bezpečnosť zbierok, t. j. zabezpečiť sa
a bojovať proti kradnutiu dokumentov národného dedičstva.

Knižnice by sa napríklad mohli inšpirovať aktivitami Múzea v Louvri a systematicky označovať dokumenty,
dokonca i tie, ktoré nie sú inventarizované ani katalogizované.

Advokát zaoberajúci sa prípadmi krádeží v BnF vysvetlil nebezpečenstvá z nečinnosti a výhody, keď sa v danej
veci koná. Je potrebné nechať najmä zostaviť Centrálnym úradom pre boj nelegálnemu obchodu s kultúrnym majetkom
(OCBC) pátrací obežník, t. j. to, čo umožnilo nájsť dokumenty v cudzine, ale tiež podať trestné oznámenie.

Partnerom v boji proti krádežiam je aj polícia a colnice.

Na tomto dni sa predstavili aj kníhkupci, experti a odhadcovia, ktorí pripomenuli ich povinnosti a ťažkosti
(musia mať zabezpečenú legitimitu majetku a colné náležitosti). Totiž predaj ukradnutých predmetov predaných v
dražbe je pri takomto zistení anulovaný. Syndikát kníhkupectiev so starými i novými knihami, pripojený k
Medzinárodnej lige kníhkupectiev so starými i novými knihami, disponuje databázou ukradnutých kníh.

Prevencia a reakcia sú teda súčasťou úloh každej inštitúcie. Pokiaľ ide o knižnice, každý dokument musí byť
označený. Existuje viacero sietí a databáz, napr. spomínaná OCBC vo Francúzsku a jej ekvivalent v Taliansku, ako aj
databáza kníhkupectiev, viaceré sú v USA. Liber si po schôdzke v r. 2002 vytvorila svoju. Táto sieť sa pomaly
posilňuje. Vyhradená je pre autorizovaných zástupcov jej členov a dovoľuje šíriť poplašné správy o predpokladaných
deliktoch, správy o incidentoch, žiadosti o informácie a oznamovať straty. Je zrejmé, že je to tento smer, ktorý
umožni konať okamžite, rýchlo identifikovať určité organizované aktivity, ktorých obeťami bývajú knižnice.

 


Nepriatelia knihy

LAFFONT, Caroline – MOUREN, Raphaële: Les ennemis du livre. In
BBF [online]. Paris : Enssib, 2005 [cit. 2005-02-01], 2005, t. 50, n. 1, p. 54-63. Dostupné na internete:
http://bbfenssib.fr/bbf/html/2005_50_1/2005-1-p54-laffont.xml.asp

Všetky dokumenty uchovávané v knižniciach majú svojich prirodzených nepriateľov, nech ide o akékoľvek nosiče.
Všetky knižnice sa pritom usilujú udržať svoje zbierky v čo najlepšom stave a čo najdlhšie, aby ich mohli
sprístupniť budúcim generáciám. Rôznorodé materiály zbierok sú predovšetkým organického pôvodu (papier, koža,
drevo, lepidlo…), teda starnutie je nevyhnutné a poškodenie neodvratné. Poškodenia bývajú dôsledkom vplyvu
viacerých faktorov –
vnútorných (kvalita zloženia materiálov a ich interakcia) a
vonkajších (požiar, záplavy, plesne, hmyz, zlé podmienky skladovania). V článku sú podrobne rozoberané
otázky týkajúce sa týchto faktorov, ich pôsobenia, otázky prevencie, spôsobov a postupov pri ošetrovaní materiálov
v prípade pohromy. Ďalej je to boj proti biologickým škodcom, podmienky manipulácie a uskladnenia, ako aj otázka,
či je čitateľ hlavným nepriateľom knihy. A pretože treba mať stále na pamäti, že pohromy sú vždy možné, je nutné
mať pripravený krízový plán a robiť všetko pre zníženie rizika. To bude mať potom reálny dosah v prípade pohromy a
bezpochyby bude možné sa jej vyhnúť. Správne určenie slabých miest v podmienkach skladovania v skladových i
návštevných priestoroch a uplatnenie preventívnej politiky umožní minimalizovať riziká poškodenia zbierok.
Preventívna konzervácia si vyžaduje zvýšenú citlivosť a spoluprácu všetkých aktérov: strážcov v knižniciach,
technických zodpovedných pracovníkov, laboratórií, vonkajších poplatníkov, ako aj knižničnú verejnosť.

Prílohu článku tvoria veľmi užitočné heslovito spracované základné rady a odporúčania týkajúce sa prevencie
proti požiaru, vode, informácie o krízovom pláne a o prístrojoch na meranie teploty a vlhkosti, o indíciách
upozorňujúcich na prítom-nosť plesní, o plynových výparoch a prachu, o druhoch hmyzu najčastejšie sa vyskytujúcom v
knižniciach a hlodavcoch. Článok dobre ilustruje aj príloha so zaujímavými obrázkami.

Zdieľať: