Čím a ako žijú verejné knižnice v Bratislave?

Zo Slovenska



Všetkým tým, čím aj iné knižnice na Slovensku. Máme také isté (alebo podobné) problémy ako väčšina verejných
knižníc. Pozastavím sa len pri niektorých.


Legislatívny rámec

Organizácia verejného knihovníctva v Bratislave je úzko spojená s územným a správnym usporiadaním Slovenska a
postavením Bratislavy ako hlavného mesta SR. Od roku 1968 došlo na Slovensku k niekoľkým územným reorganizáciám –
zákon č. 43/1968 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave, zákon č. 130/1970 Zb. o územnom členení SR, vyhláška č. 91/1971
Zb. o podrobnom vymedzení územia mestských obvodov hlavného mesta SR Bratislavy, zákon č. 369/1990 Z. z. o obecnom
zriadení, zákon č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR, zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších
územných celkov, zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na
vyššie územné celky. Územné reorganizácie mali v konečnom dôsledku vplyv i na postavenie, poslanie a funkcie
verejných knižníc v systéme samosprávy i v národnom knižničnom systéme, čo súvisí s rozvojom ich činnosti,
organizačným začlenením, formou ich zriadenia (príspevkové, rozpočtové organizácie), financiami, ľudskými
zdrojmi…

K zmenám v organizácii územnej samosprávy dochádzalo približne každých 10 – 15 rokov a keď sa pozrieme na to,
ako na tom boli v tejto súvislosti verejné knižnice v Bratislave, územné zmeny skôr neboli ako boli prínosom pre
ich činnosť.

V roku 1971 vznikli v Bratislave štyri mestské obvody. Z pôvodne 12 obvodných knižníc vznikli štyri a pod ich
pôsobnosť patrili miestne ľudové knižnice siedmich pridružených obcí. V roku 1986 bol zriadený piaty bratislavský
obvod – Petržalka – a z bývalej miestnej knižnice vznikla Obvodná ľudová knižnica Petržalka. Mestská knižnica v
Bratislave mala postavenie krajskej knižnice a plnila úlohy z toho vyplývajúce. Okrem iného plnila i funkciu
metodického centra pre sieť bratislavských verejných knižníc a bola na túto funkciu i personálne vybavená.
Metodickú prácu vykonával útvar metodiky s 8 zamestnancami. Metodická práca nebola formálna, hoci v tých časoch v
porovnaní s dneškom podstatne jednoduchšia. Od roku 1990 Mestská knižnica postupne útvar metodiky redukovala, v
roku 2005 ju vykonáva už len jeden pracovník.

V júli 1996 schválila Národná rada SR zákon č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní SR, ktorým
bolo na Slovensku zriadených osem krajov. Bratislavský kraj zahŕňal okresy Bratislava I (dnešná mestská časť Staré
Mesto), Bratislava II (dnešný Ružinov), Bratislava III (dnešné Nové Mesto), Bratislava IV (dnešná Dúbravka),
Bratislava V (dnešná Petržalka), Malacky, Pezinok a Senec. V roku 2001 schválením zákona č. 302/2001 Z. z. o
samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) došlo k ďalšej reorganizácii a ďalším zmenám v
územnej správe.

Od roku 2001 plní funkciu krajskej knižnice v Bratislavskom kraji Malokarpatská knižnica v Pezinku. Jej
krajská pôsobnosť sa zakladá na každoročnom štatistickom vykazovaní a spracovaní štatistiky za celý Bratislavský
kraj vrátane bratislavských verejných knižníc a poskytuje metodickú pomoc 69 verejným knižniciam (mestským a
obecným). Náplňou jej metodickej činnosti ako regionálnej knižnice je poskytovať odbornú poradenskú, konzultačnú
činnosť mestským a obecným knižniciam okresov Pezinok, Malacky a Senec [1].

A ako je to dnes s Mestskou knižnicou v Bratislave a bratislavskými verejnými knižnicami?

Na území nášho hlavného mesta pôsobí 18 knižníc s 26 pobočkami – 5 mestských knižníc s 23 pobočkami, 7
obecných s profesionálnymi zamestnancami a 5 obecných s neprofesionálnymi zamestnancami a 1 Mestská knižnica v
Bratislave, poverená metodickou funkciou smerom k verejným knižniciam v Bratislave [2]. Knižničný zákon z roku 2000
(zákon č. 183/200 Z. z.) v § 9 špecifikuje postavenie, činnosť a pôsobnosť verejných knižníc. Verejné knižnice v
Bratislave – Mestská knižnica, miestne a mestské knižnice Bratislava Ružinov, Nové Mesto, Staromestská knižnica,
Miestna knižnica Petržalka a Dúbravka – sa však zo zákona akosi vymykajú. Nie sú typickými regionálnymi knižnicami
s krajskou či okresnými pôsobnosťami, o čom zákon nehovorí, a tak sa zdá, že ťahajú za kratší koniec. Postavenie,
poslanie, celoslovenské funkcie na jednej strane, personálne, technické a finančné posilnenie na strane druhej – to
sú spojené nádoby. Isteže, nemožno z tohto stavu viniť len zákonodarcu či Slovenskú národnú knižnicu. Na tvorbe
zákona sa zúčastňovali i zástupcovia verejných knižníc v Bratislave. Napokon i zriaďovatelia bratislavských
verejných knižníc (Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy a mestské samosprávy) majú tiež výrazný podiel na
súčasnom stave.

Mestská knižnica v Bratislave, ako sme už spomínali, postupne svoje metodické oddelenie zredukovala na
jedného zamestnanca a ten na naplnenie metodickej funkcie smerom k verejným knižniciam v Bratislave, ako sa to
deklaruje v citovanom Prehľade… [2], nemôže stačiť, bez ohľadu na jeho kvality.

Paradoxne, práve dnes má metodická práca a metodická pomoc svoje opodstatnenie a je zmysluplná možno väčšmi
ako hocikedy predtým. Denne sa niečo deje a treba pohotovo reagovať na rôzne podnety. Je tu šanca uchádzať sa o
rôzne európske podporné fondy a granty, ktoré by nám mohli výrazne pomôcť. Bratislava so svojím štatútom hlavného
mesta nie je klasickým prijímateľom podpory z európskych zdrojov. Je z mnohých projektov vylúčená, pretože tie sa
sústreďujú na ostatné regióny Slovenska. Logicky teda ani verejné knižnice nemôžu na istých, hoci ojedinelých,
celoslovenských projektoch participovať a uchádzať sa o granty a dotácie. Ako príklad uvádzam v našej komunite
momentálne dosť diskutovaný projekt “Verejný internet v knižniciach SR”, ktorý sa realizuje – bude realizovať – v
rámci štrukturálnych fondov (operačný program základná infraštruktúra – národné projekty informačnej spoločnosti),
z ktorého, hoci na poslednú chvíľu, ale logicky podľa filozofie štrukturálnych fondov, vypadli bratislavské verejné
knižnice. Uvažuje sa (uvažujeme) pre ne o nejakej inej adekvátnej alternatíve? V Bratislave netreba rozšíriť
možnosť prístupu používateľov na internet prostredníctvom verejných internetových staníc? Situácia v Bratislave je
určite lepšia ako v niektorých iných regiónoch Slovenska, ale že by nebolo čo vylepšovať, to sa nedá
povedať.

Pokiaľ viem, minimálne v posledných štyroch rokoch (ale k tomu by sa mali vyjadriť kompetentní kolegovia tak
z Mestskej knižnice v Bratislave, ako i z Malokarpatskej knižnice v Pezinku, a možno ani nie oni, ale kompetentní
pracovníci oddelení kultúry na VÚC a Magistráte hlavného mesta SR) sme nezaznamenali ani len záblesky a pokusy o
nejakú spoluprácu, prípadne spoločné projekty. Akoby tu nebolo čo riešiť, akoby bratislavské verejné knižnice boli
vlajkovými loďami pokroku, kvalitne personálne, technicky vybudované a fungovali v dôstojných priestoroch.

Akoby sme nemali zásadné materiály – Stratégiu informatizácie spoločnosti a Program elektronizácie knižníc,
akoby sme v tomto smere nemali žiadne resty. Aká je skutočnosť, všetci vieme. Stačí vedieť čítať štatistiky a
chodiť s očami a ušami otvorenými.

A tak si pomáhame, ako vieme. Aspoň že sa môžeme oprieť o vzájomné korektné priateľské a profesionálne vzťahy
a vzájomnú pomoc. Dosť mravčej práce vykonáva Krajská pobočka Spolku slovenských knihovníkov. Chýba však systémové
riešenie.

Žiaľ, toto všetko sa netýka len bratislavských verejných knižníc, viac-menej podobná mizéria je na celom
Slovensku, niekde viac, niekde menej. Ale buďme trpezliví. Možno s príchodom nového ministra kultúry svitne i na
lepšie časy. Iste ste v hektickej diskusii okolo dostavby nového národného divadla ešte za bývalého ministra
kultúry Rudolfa Chmela zaregistrovali, že z úst ministra hospodárstva Pavla Ruska niekoľkokrát zaznelo niečo
nevídané – pokiaľ ide o finančnú podporu v rámci rezortu kultúry, spomenul i knižnice. Nechajme sa teda
prekvapiť.


Hrozia nám “funkčné platy”

Aspoň na chvíľu sme sa (myslím celá knihovnícka obec na Slovensku) v máji tohto roku zjednotili pri hrozbe
(stále ešte nie je zažehnaná) prijatia novelizácie zákona č. 553/2003 o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme. Jeho prijatím v navrhovanej podobe hrozia najmä pracovníkom verejných knižníc
riadených samosprávami “funkčné platy”, čo by pri dnešných systémových riešeniach v úvodzovkách určite knihovnícku
profesiu nezvýhodnilo. Také máme skúsenosti. Už teraz je personálna situácia v knižniciach zložitá (finančné
ohodnotenie zďaleka nedosahuje úroveň priemerného platu v štáte). Po prípadnom schválení navrhovanej novely bude
ešte horšia, čo môže viesť až k likvidácii knižníc pre nedostatok vhodných odborných pracovníkov. Práca v
knižniciach je v pravom zmysle slova prácou vo verejnom záujme a pracovníci knižníc, najmä verejných, sú takmer
všetci bez výnimky nadšenci. Vekový priemer je vysoký a niet sa čomu čudovať. Noví, najmä vysokoškolsky vzdelaní
knihovníci opúšťajú profesiu. Ak by predsa len bola predložená novela schválená, napriek masívnemu protestu našej
komunity a profesijných združení, prispeje len k ďalšiemu úpadku verejných knižníc.


Finančná podpora – dotácie, granty

Spisujeme a podávame žiadosti o granty a dotácie a netrpezlivo očakávame výsledky zasadnutí grantových
komisií najmä MK SR – program Ex libris, ktorý je určený na podporu literatúry, knižnej kultúry a knižníc
(podprogram 2.7. Knižnice a knižničná činnosť a podprogram 2.9. Nákup informačných zdrojov pre knižnice). Pozorne
situáciu monitorujeme a očakávame, že sa nezopakuje situácia z roku 2004, keď boli dotácie na nákup informačných
zdrojov pridelené tak neskoro (december 2004), že knižnice, ktorých žiadosti komisia vyhovela, mali problém
pridelené finančné prostriedky do konca roka použiť. Bolo síce možné požiadať o výnimku z časového plnenia, ale
viete, ako je to na Slovensku. Nevieme, čo bude zajtra, nieto ešte o rok. Nebyť toho, že sa pracovníci sekcie
kultúrneho dedičstva MK SR podujali doslova robiť poštárov a po celom Slovensku osobne roznášali zmluvy o
poskytnutí dotácie, knižnice by na nákup informačných zdrojov nemali dostatok času.

Projekt
Verejný internet v knižniciach SR, ktorého riešiteľom je SNK a SChK a žiadateľom MK SR, sa, ako spomínam
vyššie, bratislavských verejných knižníc aspoň nateraz netýka.


Priestorové, personálne a technické vybavenie

Koncentrácia knižníc a pokrytie informačných požiadaviek službami v Bratislave sú vysoké, a tak bojujeme o
svoje miesto pod slnkom, o svojich používateľov. Musíme sa riadne oháňať, aby sme v tvrdej konkurencii obstáli a
ponúkli čitateľom kvalitné služby. Naša existencia, rozvoj a služby priamo závisia od osvietenosti samospráv ako
zriaďovateľov, v prípade iných typov knižníc od osvietenosti nadriadených – vedenia školy, organizácie, manažmentu
firmy… Napriek tomu, že verejné knižnice plnia v oblasti vzdelávania najširších vrstiev obyvateľstva
nezastupiteľnú úlohu, ich počet nerastie, ale z roka na rok klesá. Príkladom je Knižnica Bratislava-Nové Mesto, kde
na základe analýzy (finančné náklady, návštevnosť, využívanie služieb) miestna rada rozhodla o postupnom zrušení
troch pobočiek (v mesiacoch júl, október 2005 a január 2006), pričom v roku 2004 knižnica zrušila jednu pobočku
[2]. Ostáva len dúfať, že táto racionalizácia povedie k posilneniu a rozvoju zostávajúcich troch pracovísk tejto
bratislavskej mestskej časti.

Mestská knižnica v Bratislave má, okrem nového riaditeľa (držíme mu palce), na pracovisku na Laurinskej ulici
zatopené sklady vďaka prasknutému potrubiu a zničených asi 20 000 k. j.

V apríli 2005 sme sa všetci potešili znovuotvoreniu Univerzitnej knižnice. Sme na ňu patrične pyšní a kolegom
gratulujeme. Je to skutočne krásavica. Dúfajme len, že i služby budú kvalitné. Je to v Bratislave za posledných – a
skepticky predpokladám, že i budúcich – 100 rokov (rada by som sa mýlila) ojedinelá investícia do rozvoja
knižničných služieb a informačnej obsluhy používateľov v Bratislave. Hoci je to vlastne investícia do vzdelania a
kultivovania národa. Ale, pardón, aby som nebola nespravodlivá, Slovenskej pedagogickej knižnici sa po rokoch
presunov a sťahovaní podarilo zakotviť síce v Petržalke, ale predsa len v rekonštruovanej budove bývalej materskej
školy. Držíme palce Centru VTI SR, aby sme čo nevidieť mohli využívať jeho služby v novej účelovej budove na
Patrónke. (Základný kameň výstavby bol položený v roku 1998.) Pokiaľ ide o bratislavské verejné knižnice, tým
žiadne rekonštrukcie ani novostavby “nehrozia”.

Pasujeme sa s menším či väčším úspechom s technickým dobudovaním, internetizáciou a automatizáciou,
poniektorí s knižničným systémom Libris. O možnostiach, aké pri tom máme, som podrobne písala v článku
Knižnično-informačný systém v stredne

veľkej verejnej knižnici [3].

 



Zoznam bibliografických odkazov:

1. GAŠPAROVIČOVÁ, Anna: Metodika – formálna alebo zmysluplná záležitosť? In
Občasník knihovníkov Bratislavského kraja, 2005, č. 1, s. 12-15.

2.
Prehľad činnosti bratislavských verejných knižníc za rok 2004. Bratislava : Mestská knižnica 2005, s.
3.

3. KOPÁČIKOVÁ, Judita. Knižnično-informačný systém v stredne veľkej verejnej knižnici. In
ITlib. Informačné technológie a knižnice, 2004, č. 4, s. 12-13. Dostupné na internete:<
http://www.cvtisr.sk/itlib/itlib044/kopacikova.htm>.

Zdieľať:
Obsah čísla