Vydavateľské aktivity knižníc v oblasti knihovníctva a bibliografie
Zo Slovenska|
Na Slovensku bolo vydaných za rok 2005 spolu 6 175 titulov, z toho 4 854 kníh a 1 321 brožúr, čo predstavuje súhrnom pokles oproti roku 2004 (spolu 8 061 titulov) približne o 24 %. Z tohto zistenia vyplýva, že sa dnes na Slovensku menej vydáva a zároveň čoraz menej kníh kupuje (pozri graf. č. 1). To je štatistika!
A naše knižnice? Viaceré knižnice vykonávajú vydavateľskú činnosť, a to aj napriek tomu, že to nepatrí k ich povinnostiam. Vydávanie rozličných, ale kvalitných publikácií (tlačí): uspokojuje estetické potreby jednotlivcov, predstavuje dôležitý faktor estetickej výchovy a je jednou z ciest zvyšovania edičnej úrovne vydavateľskej produkcie. Pre knižnice je edičná činnosť jednou z efektívnych foriem propagácie ich fondov. Nielenže knižnice nečakajú “so založeným rukami” na čitateľov, ale vyberajú dávno zabudnuté skvosty, čo majú vo svojich fondoch, pripomínajú ich význam pre národnú kultúru, sprístupňujú ich. V súčasnosti by mala medzi hlavné smery činnosti v knižniciach patriť propagácia ponuky služieb knižnice. Všetky knižnice, ktoré realizujú vydavateľskú činnosť, mali by mať vo svojom edičnom programe aj:
Tieto publikácie vychádzajú nepravidelne a majú vyslovene príležitostnú povahu. Dôvodom na uverejnenie zvyčajne býva významná udalosť, ako je napríklad výročie SNK, Rok Ľudovíta Štúra…
V roku 2005 mala Slovenská národná knižnica v Martine v edičnom pláne napríklad tieto tituly: Maťovčík, Augustín – Parenička, Pavol: Biografistika; Biografistické štúdie, zv. 31; Bibliografia článkov zo slov. novín a časopisov 1918 – 1945; Komorová, Klára-Saktorová, Helena-Petrenková, Emília: Tlače 16. storočia v knižnici A. Baníka; Sumková, Eva: Národopis na Slovensku 1918 – 1939; Rohoňová Ľudmila – Gašparová, Mária: Metodika popisu článkov v MARC21, verzia 2.1; Kniha 2005 – zborník; Časopis Knižnica (celý ročník – mesačník); Genealogicko-heraldický hlas (časopis – polročník); Milan Hodža – osobnosť európskeho formátu – katalóg výstavy; L’ Esilio Slovacco del Ventessimo secolo I. (1900 – 1959) – katalóg výstavy; Katalóg výstavy Modrá krv, tlačiarenská čerň; Ľudovít Štúr vo výtvarnom spodobení – fotosúbor; Rok Ľudovíta Štúra – plagát; Rôzne ďalšie pozvánky, plagáty, drobné tlače… Tieto publikácie sa spravidla tlačia na kvalitnom papieri. Ich vonkajšia forma sa navrhuje v úzkej nadväznosti na text. Vonkajší vzhľad každého vydania je iný, jedinečný. Vysokú kvalitu tlačí potvrdzujú mená popredných grafikov a typografov, ktorí ich zhotovovali: Peter Ďurík, Igor Štrbík… Vydavatelia využívajú možnosti, ktoré ich ponúkajú moderné technológie (počítačová sadzba), ale vždy najdôležitejší je výsledok, a tým je dokonale zhotovená publikácia. Okrem toho v elektronickej verzii vyšli v rámci edičného plánu v Slovenskej národnej knižnici napríklad: Časopis Knižnica 1 – 12/2005; Bratislavský antifonár III. – CD-ROM; Bibliografický zborník 1988 – 1999; Bibliografický zborník 2000 – 2001; Bibliografický zborník 2002 – 2003; Bibliografický zborník 2004 – 2005; Bibliografický zborník o J. Ribayovi; Metodika popisu článkov v MARC21 : verzia 2.1 Aby sme mohli lepšie zhodnotiť “produkciu” knižníc (okrem akademických), priblížime si ju pomocou čísel. SNK v Martine – Národný bibliografický ústav v spolupráci s odborom informatiky MK SR realizuje každoročne štatistické zisťovanie a následne spracovanie zistených údajov – prostredníctvom Ročného výkazu o neperiodických publikáciách za príslušný rok – KULT (MK SR) 4-0l. Tento štatistický formulár obsahuje informácie o vydaných tituloch a počtoch výtlačkov podľa tematického členenia za príslušný rok v SR, rozposiela spravodajským jednotkám – vydavateľom a vydavateľstvám SR (t. j. aj všetkým knižniciam). Návratnosť vyplnených formulárov predstavovala v rokoch 2004 a 2005 len 82 % (pozri tab. 1, originál v MS Excel).Neperiodické publikácie boli vydané väčšinou v štátnom jazyku, len malé percento v maďarskom, anglickom a českom jazyku.
Tituly neperiodických publikácií podľa typu titulu (v zaradení podľa typológie dokumentu) – elektronické dokumenty – predstavovali len 16 titulov (zrealizovali ich: Verejná knižnica M. Kováča v B. Bystrici, Štátna vedecká knižnica v B. Bystrici a SNK v Martine). Z uvedeného vyplýva, že edičná činnosť v podmienkach SNK, ako i v ďalších knižniciach predstavuje významnú a neoddeliteľnú súčasť ich všestrannej činnosti. Táto činnosť významným spôsobom prispieva nielen k prehlbovaniu propagácie a prezentácie knižníc, ale aj k vytváraniu potrebného publikačného priestoru pre bádateľské výstupy odborných pracovníkov jednotlivých knižníc. V tomto smere sa knižnice radia medzi popredné inštitúcie v rámci SR. Pri podrobnejšej analýze sa môžeme zamyslieť, či je približne 170 – 180 titulov na knižnice (okrem akademických) málo alebo veľa. Aký podiel majú bibliografické oddelenia – pracoviská na tomto počte titulov? Pre podrobnejší rozbor sme využili Bibliografiu slovenských bibliografií za roky 2004 a 2005:
Bibliografia slovenských bibliografií za rok 2004 obsahovala 102 titulov bibliografií, z toho 8 titulov malo elektronickú formu (CD-ROM a bibliografické databázy). Bibliografia slovenských bibliografií za rok 2005 obsahovala 104 titulov, z toho 6 titulov tvorili elektronické zdroje a bibliografické databázy. To sú čísla, ale ak si za nimi predstavíme hŕstku nadšených ľudí (väčšinou bibliografov), ktorí dokážu v amatérskych podmienkach “od A po Z” vyprodukovať toto množstvo s jediným cieľom – nežiť s literárnymi ignorantmi a duchovnými analfabetmi, je to relatívne dosť! Sú to ľudia, ktorí už dávno pochopili zmysel bibliografií: ako nám pomáhajú najrýchlejšie a najlepšie zorientovať sa v obrovskom svete informačných dokumentov – nosičov informácií. Sú trošku smutní z toho, že v súčasnej elektronickej dobe bibliografie neletia – nemajú ten správny kurz! A pritom sa v nich dá tak krásne čítať! Ale dúfajú, že sa to v krátkom čase zmení! Myslíme si, že hodnotiť knižnice podľa počtu titulov je neobjektívne. Lebo každý titul je niečím jedinečný, každý obsahuje iný počet bibliografických záznamov, každý je určený iným vekovým a odborným skupinám. Ak sa knižnice rozhodnú pre tlačenú (klasickú) formu, tak vydajú len malý náklad (10 kusov). Majú problémy s dodaním povinných výtlačkov (vysoké poštovné). Často čakajú na “spriaznenú dušu” smerujúcu do Martina. Často sa stáva, že množstvo kvalitných bibliografií – zaujímavých, poučných a pútavých – sa k používateľovi vôbec nedostane. Stále pretrváva dilema medzi vydávaním tlačených bibliografií a ich nahrádzaním prezentáciami na internete, ktoré však môže byť za istých okolností nespoľahlivým archívom.Odovzdávanie bibliografií vo všetkých formách – to by bola fantastická pomoc pre každého používateľa knižnice, otvárala by netušené možnosti informovania a bibliografického rešeršovania. Na webovej stránke portálu InfoLib bol v rámci adresára “Bibliografie” vytvorený “podadresár” bibliografické databázy, kde sa nachádzajú jednotlivé bibliografické databázy vedeckých, akademických, regionálnych knižníc a SNK.Vývoj bibliografie slovenských bibliografií za posledné desaťročie môžeme vidieť v grafe č. 2.
Na doplnenie do bibliografií slovenských bibliografií nezaraďujeme:
Záverom K bibliografiám si v podstate treba tak ako ku knihám vytvoriť vzťah. Nečakajte, že prídu za vami a budú sa vám ponúkať. Sú si vedomé svojej hodnoty a významu, ktorý v sebe skrývajú. Sú ženského rodu, a preto sa nebudú vnucovať, vyžadujú trpezlivý a láskavý prístup, bez predsudkov. Ale časom sa určite odmenia! Ten, kto nemiluje knihy, nemiluje múdrosť. Ten, kto nemiluje múdrosť, stáva sa hlupákom. |
