Výročná konferencia ISSN 2009

Zo seminárov a konferencií

V dňoch 16. – 18. septembra 2009 sa v národnej knižnici v Pekingu konala 34. výročná konferencia riaditeľov medzinárodného systému ISSN. V novostavbe Čínskej digitálnej knižnice sa stretlo 45 reprezentantov národných agentúr ISSN z 34 krajín a z Medzinárodného centra ISSN v Paríži (ďalej MC ISSN).

issn1.jpg (175073 bytes)
Obr. 1  Čínska digitálna knižnica – hlavná študovňa

Plenárnemu zasadnutiu predchádzalo zasadnutie skupiny expertov pre Prideľovanie ISSN e-prameňom a 17. 9. (6. seminár používateľov programového systému OSIRIS) ISSN-Virtua. Medzinárodný systém ISSN tvorí v súčasnosti 86 členských krajín a MC ISSN v Paríži (http://www.issn.org). Medzinárodný register ISSN obsahuje aktuálne 1 477 247 záznamov (údaj zo začiatku novembra 2009), z toho 70 570 online e-prameňov. Roku 2008 sa zaznamenal prírastok 68 223 titulov so 17 % podielom    elektronických.

issn2.jpg (138985 bytes)
Tab. 1   Medzinárodný register ISSN – štatistika (výber)

Po prezentáciách výročných správ o činnosti MC ISSN centra a zúčastnených národných agentúr sa plenárne zasadnutie venovalo viacerým aktuálnym témam a projektom.  

Štandard poskytovaných služieb ISSN

Medzinárodná sieť ISSN vzhľadom na rôznorodosť organizačných a materiálnych podmienok v prostredí činnosti národných agentúr identifikovala potrebu prijať tzv. minimálny štandard poskytovaných agentúrnych služieb. Podľa prijatého dokumentu má národná agentúra ISSN

  1. poskytovať služby v zhode s operatívnou politikou ISSN siete a v súlade so špecifikáciami medzinárodnej normy ISO 3297 [2];
  2. bezodkladne odpovedať na telefonické, faxové a elektronické dotazy, rýchlo    reagovať na požiadavky  klientov a poskytovať im presné informácie;
  3. určovať, či je dokument vhodný alebo nevhodný na pridelenie ISSN s ohľadom na prijaté zásady v rámci systému ISSN;
  4. vybaviť individuálne požiadavky na pridelenie ISSN v lehote 10 pracovných dní po doručení všetkých povinných dokladov;
  5. prideľovať ISSN bezplatne;
  6. zverejniť na WWW stránke úradné hodiny a potrebné praktické informácie pre používateľov v danej krajine (kontakty, formuláre…);
  7. poskytovať národné záznamy ISSN do medzinárodného registra včas a riadnym spôsobom;
  8. poskytovať aktuálne informácie o činnosti národnej agentúry ISSN medzinárodnému centru ISSN; 
  9. vybavovať prípadné sťažnosti rýchlo a transparentne;
  10. podávať informácie o poskytovaní služieb vo výročnej správe.

Uvedené desatoro sa na prvý pohľad môže javiť ako triviálne, v kontexte nedávno novelizovanej medzinárodnej normy ISO 3297 však ide o komplexnú, zodpovednú, organizačne a odborne náročnú agendu. Nie v každej zúčastnenej krajine existujú ideálne podmienky na výkon národnej agentúry ISSN – prijaté zásady by mali napomôcť zabezpečenie služieb na požadovanej porovnateľnej úrovni. Zvolená forma minimálneho štandardu poskytovaných služieb môže byť azda inšpiráciou aj pri iných podobných aktivitách v oblasti verejných knižnično-informačných služieb.     

ISSN-L (linking ISSN)

Základom na zavedenie ISSN-L (angl. linking ISSN, prepojovacie ISSN) sa stala novelizovaná  norma ISO  3297 ISSN International Standard Serial Number vydaná v roku 2007. Slovenský preklad normy vyšiel v r. 2008 [2]. ISSN-L prepojuje vydania toho istého titulu na rôznych nosičoch (tlačené vyd., online vyd., vyd. na CD-ROM, na audiokazete a pod.) [3]. Vytvorenie ISSN-L vyplynulo z potreby identifikovať titul ako taký, t. j. nezávisle od typu nosiča, na ktorom bol vydaný, pretože existencia množstva rôznych vydaní jedného a toho istého titulu bez systému ich usporiadania by sťažovala vyhľadávanie a prístup k príslušnému dokumentu. Tak ako viedla potreba identifikácie vydaní na rôznych nosičoch k zavedeniu ISSN pre každé rôzne vydanie, existencia rôznych vydaní toho istého titulu a potreba orientovať sa v spektre vydaní rovnakého titulu vyvolala potrebu vytvorenia nového spoločného identifikačného prvku.  ISSN-L umožňuje zoskupenie všetkých vydaní bez toho, aby sa porušila štruktúra osemmiestneho ISSN, čo napomáha  sprehľadnenie obsahu katalógov a databáz. Zadaním ISSN-L používateľ nájde na jeden dotaz všetky vydania daného titulu. ISSN a ISSN-L je možné využívať aj v iných identifikačných systémoch a internetových službách, ako je DOI, SICI, URN, OpenURL. MC ISSN implementovalo ISSN-L v spolupráci s VTLS do svojho informačného systému ISSN-Virtua v roku 2008. Tomuto procesu predchádzala definícia ISSN-L v rámci formátu MARC 21 (podpole 022 l). Portál ISSN s týmto identifikátorom je v prevádzke od októbra 2008. Nová možnosť zadania dotazu na báze ISSN-L umožňuje vyhľadanie  všetkých existujúcich vydaní určitého titulu seriálovej publikácie. Všetky seriálové publikácie na portáli majú svoje ISSN-L. ISSN-L dostáva každý titul, aj ten, ktorý existuje len v jednom jedinom vydaní (napr. ako tlačený časopis). Systém ho generuje a priraďuje po uložení záznamu automaticky. Centrá, ktoré pracujú online so systémom ISSN-Virtua, podobne ako naša Národná agentúra ISSN v Slovenskej republike (NA ISSN SK), majú preto uľahčenú situáciu v zavedení tejto novinky.  Ostatné centrá pracujúce s inými systémami sa musia rozhodnúť, či budú priraďovať  ISSN-L samy, alebo prenechajú túto úlohu Medzinárodnému centru. Na konferencii sa diskutovalo o súčasnom stave využitia ISSN-L v praxi, pričom sa  konštatovalo, že sa zatiaľ rozbieha len pomaly. Žiaduca je väčšia propagácia zo strany národných agentúr a lepšia koordinácia zo strany MC ISSN. Národné agentúry by mali  účinnejšie propagovať ISSN-L vo svojej každodennej činnosti, počnúc cieleným oboznamovaním vydavateľov, publikovaním informácií na webových stránkach až po zasielanie ISSN-L s každým novým pridelením. Najďalej zatiaľ pokročili v tejto oblasti vo Fínsku a v Holandsku, kde už ISSN-L možno vidieť na niektorých časopisoch. V našej   Národnej agentúre ISSN sa pripravuje zasielanie ISSN-L od r. 2010. Podľa normy ISO 2397 by vydavatelia mali uvádzať na všetkých vydaniach ISSN-L spolu s ISSN patriacimi jednotlivým vydaniam.

Príklad : V časopise ITlib tlačenom aj elektronickom by mali byť uvedené všetky relevantné ISSN takto:

ITlib
ISSN-L  1335-793X
ISSN 1335-793X (tlačené vydanie)
ISSN 1336-0779 (online)

Kritériá na výber  integrujúcich e-prameňov vhodných na pridelenie ISSN

Prax národných agentúr ISSN ukázala nutnosť vypracovať podrobnejšie kritériá na výber elektronických pokračujúcich prameňov pre zaradenie do systému ISSN, osobitne tzv. integrujúcich e-prameňov (webové stránky, databázy). Podkladom na zostavenie kritérií bol dotazník, ktorý zaslalo medzinárodné centrum národným agentúram na jar roku 2009. V dotazníku sa mapovali praktické skúsenosti a zisťovali postrehy z práce s týmto typom publikácií. Diskusia o tejto problematike bude ďalej pokračovať so zámerom vytvoriť komplexnejší dokument obsahujúci kritériá a bližší popis integrujúcich e-prameňov „vhodných na pridelenie ISSN“. Na uľahčenie prideľovania bude slúžiť „vzorkovník publikácií“, do ktorého môžu národné agentúry zasielať vzorky nových „vhodných“ typov, ako aj takých, ktorým sa ISSN z rôznych dôvodov nepridelí.

Kvôli názornosti uvedieme základné znaky e-prameňov „vhodných na pridelenie” a tých, ktorým sa ISSN neprideľuje.

e-prameň je  vhodný na pridelenie, ak: 

  • je pokračujúcim prameňom (obsahuje údaj o aktualizácii),
  • obsahuje  text v širšom slova zmysle (plnotextové články alebo bibliografické záznamy),
  • má jednoznačný názov,
  • má redakčnú úpravu a uvádza  vydavateľské údaje,
  • je  funkčný v čase pridelenia,
  • má legálny obsah, verejný charakter.

Do systému ISSN sa nezaraďujú:

  • reklamné a inzertné WWW stránky,
  • osobné WWW stránky, blogy, domovské stránky,
  • stránky o počítačových hrách,
  • hudobné portály, fotogalérie,
  • WWW stránky neobsahujúce plné texty, ale len abstrakty, výber článkov, odkazy na iné stránky,
  • stránky pochybného obsahu, napr. pornografické stránky, stránky propagujúce fašizmus, rasizmus, potláčanie ľudských práv a pod.

Nové typy elektronických prameňov

Éra elektronickej internetovej komunikácie priniesla a prináša nové a nové typy elektronických dokumentov. V snahe prispôsobiť sa súčasnej situácii a uľahčiť orientáciu  v množstve nových typov elektronických prameňov pri určovaní prameňov vhodných na pridelenie, navrhlo MC ISSN založiť fórum komunity ISSN, ktoré sa bude venovať špeciálne tejto problematike. Jeho súčasťou by mala byť intenzívnejšia komunikácia a výmena vzájomných skúseností jednotlivých národných agentúr a   medzinárodného centra. Pre názornosť možno uviesť niekoľko príkladov nových formátov elektronických prameňov:

Časopis na elektronickej karte (časopis súčasnej poézie
publikovaný  na  „kreditnej“ karte čitateľný na počítači )

Lôôp (Saint Brieuc)   ISSN 1773-0651

issn3.jpg (51333 bytes)

Audio časopis prístupný online

The conversation at AirSafe.com ISSN 1938-095X

issn5.jpg (80613 bytes)

Video časopis prístupný na DVD

The journal of short film ISSN 1558-9846

issn4.jpg (32679 bytes)

Publikácia čitateľná na počítači PDA (Personal Digital Assistent) a mobiloch

PDA and mobiles Journal ISSN 1776-4777

Elektronický depozit náhľadov titulných a vydavateľských stránok

Masová produkcia digitálnych odvodenín (surogátov) tlačených periodík a nárast podielu elektronických foriem periodík vyústil do návrhu na informačné obohatenie a racionalizáciu registra ISSN vo forme elektronického depozitu digitálnych náhľadov titulných listov a stránok s vydavateľskými údajmi (obdoba tzv. obálkového servera). Cieľom je vybudovať elektronický archív dokladov o existencii periodika, ktorý má nahradiť klasickú papierovú agendu ISSN. Papierový archív MC ISSN dosahuje v súčasnosti dĺžku 50 m. Do pracovného formátu záznamu ISSN sa zavádza lokálne prepojovacie pole 956 so štruktúrou 856, ktoré umožní prepojenie na digitálny náhľad, prípadne na digitalizovanú verziu uloženú v príslušnom digitálnom archíve alebo digitálnej knižnici. Depozit náhľadov má umožniť spracovanie   žiadostí na identifikáciu rôznych typov digitalizovaných verzií seriálov zaslaných od medzinárodných organizácií, ABES, IAEA a ďalších v pôsobnosti MC ISSN. Digitalizovaný náhľad alebo verzia seriálu sa najskôr sprístupní cez linku v poli 856 v pracovnom zázname registra a po pridelení ISSN cez oficiálny záznam. Depozit má napomôcť správu archívov digitalizovaných verzií prelinkovaných prostredníctvom osobitného poľa (tagu) v zázname. Na projekte spolupracuje MC ISSN s ABES (správca francúzskeho súborného katalógu periodík), pričom sa primárne orientujú na tituly periodík vo vlastnej správe a oblasti záujmu [http://www.abes.fr]. Elektronický obraz ako príloha k žiadosti  má nahradiť  kópiu titulného listu, ktorá sa povinne dokladá pri prvotnej registrácii a je potrebná aj pri retrospektívnej identifikácii. Perspektívne sa uvažuje s prepojením na podobné databázy „obálok“ v gescii jednotlivých národných agentúr ISSN.  

Digitálne archívy

Digitálne archívy a digitálne knižnice na posteriórne online sprístupnenie a dlhodobé uchovávanie surogátov tlačených periodík predstavujú pre systém ISSN osobitný identifikačný problém, ktorého riešenie nie je doposiaľ ustálené. Dotýka sa to rovnako „mŕtvych“ ako „živých“ titulov. Kým pri periodiku na archívnom mikrofilme sa hovorí o kópii, ktorá preberá všetky identifikačné znaky svojej predlohy, v prípade elektronickej formy si môžu konkurovať digitalizovaná verzia tlačeného vydania a prípadné súbežné elektronické vydanie daného titulu. Politika prideľovania ISSN pritom musí rešpektovať všetky možné kombinácie východiskového stavu a zaručiť pritom trvalú jednoznačnosť  identifikácie.   

issn6.jpg (36284 bytes)
Tab. 2  Východiskové stavy na identifikáciu digitálneho archívu

V našej praxi retrospektívnej digitalizácie historického periodika (t. j. tlačená verzia, ktorá už nevychádza a nemá doposiaľ ISSN) sa najskôr pridelí ISSN a vytvorí záznam pôvodného tlačeného titulu a digitalizovaná kópia preberá toto ISSN vrátane ostatných identifikačných znakov. MC ISSN navrhlo prideľovanie ISSN digitalizovanej kópii a vytvorenie odpovedajúceho záznamu s uvedením formy pôvodného dokumentu, ktorému by sa ISSN nemuselo prideliť. V predloženom návrhu MC ISSN sa tiež uvažovalo o pridelení ISSN online verzie digitalizovanej verzii tlačeného vydania. Podľa toho by sa digitálny archív považoval za elektronické vydanie. Profesionálny cit niektorých delegátov pre bibliografiu však vyvolal isté pochybnosti a viedol k hlasovaniu, ktoré na prekvapenie dopadlo nerozhodne. Problém identifikácie digitalizovaných periodík tak našťastie zostal otvorený a bude predmetom osobitnej analýzy, pričom sa predpokladá, že spôsob riešenia významne ovplyvní filozofia FRBR.

Projekt PEPRS

Pilotný projekt registra archivovaných e-časopisov (Piloting an e-journals preservation registry service – PEPRS) zahŕňa návrh, vybudovanie a overenie online nástroja na identifikáciu archivovaných (a ohrozených) e-časopisov . Projekt využíva ISSN register ako autoritatívny prameň bibliografických údajov a je založený na kooperatívnej redakcii prispievateľov. Na dvojročnom projekte financovanom vládnou agentúrou UK JISC (UK Joint Information Systems Commitee)  od 1. augusta 2008 spolupracuje MC ISSN
a  akademické centrum Univerzity v Edinburgu (EDINA) – správca súborného katalógu periodík UK  SUNCAT [http://edina.ac.uk/projects/peprs/index.html]. Na spoluprácu sa získalo 5 archívnych agentúr: CLOCKSS, Portico (USA), British Library (UK), e-Depot Koninklijke Bibliotheek (NL) a LOCKSS Alliance (UK), ktoré prispievajú k štandardizácii údajov o archívnych schémach, archivovanom rozsahu a overujú podmienky prístupu a využívania. V súčasnosti jestvuje množstvo individuálnych alebo balíkových archívov e-časopisov buď v správe vydavateľov alebo špecializovaných agentúr, chýba však systematický prehľad o politike a podmienkach dlhodobej ochrany a prístupu, teda kto, čo, ako a v akom rozsahu archivuje a kto čo, ako a za čo sprístupňuje. Mnohé archívy sa prekrývajú, niektoré e-časopisy nemajú zabezpečenú dlhodobú archiváciu alebo archív nemajú vôbec. PEPRS  má ambície stať sa súborným katalógom e-časopisov s globálnym pokrytím. Azda aj preto je súčasťou projektu okrem vývoja a funkčného overenia prototypu aj biznis plán na zabezpečenie prevádzky a zavedenie služby, ktorá má poskytovať súborné informácie o časopisoch, stave a podmienkach ich uchovávania, ako aj signalizovať, ktoré e-časopisy nemajú archív. Projekt sa zameriava na knižnice, vydavateľstvá, agregátorov a odbornú verejnosť [http://www.issn.org/2-24096-Projects.php].

ISSN a RDA

Nové pravidlá na opis a prístup k prameňom  (Resource Description and Access –  RDA) sú moderným zaklínadlom teoretických bibliografov. V roli následníka globalizovaných pravidiel AACR2 sa zákonite stali súčasťou agendy ISSN, ktorá sa tradične opiera o metodiku ISBD a v súčasnosti pracuje s formátmi MARC 21 (ISSN-Virtua) a UNIMARC (FR). Podľa informácií z „kuchyne“, ktoré prezentovala delegátka ISSN agentúry v Library of Congress  USA (LoC), drží vývoj RDA nekompromisne v rukách uzavretá skupina (Joint Steering Commitee for Development of RDA – JSC), ktorá na obdobie do konca roku 2010 plánuje experimentálne overovanie svojich teoretických východísk a vopred avizovala revíziu dočasných pravidiel [1]. RDA sa implementujú vo forme online utility, ktorej využitie podlieha licencii. Do testovania sa má čoskoro zapojiť niekoľko vybratých knižníc v USA a Kanade, zatiaľ bez účasti UK a ostatných krajín. Vo vzťahu k RDA zatiaľ údajne nevládne dokonalá harmónia ani v samotnej americkej bibliografickej komunite. Vzhľadom na snahu o zachovanie autoritatívnosti medzinárodného registra ISSN ovplyvní prípadné prijatie RDA v značnom rozsahu  terminológiu a katalogizačné pravidlá ISSN. Komisia JSC napriek lobingu LoC namiesto termínu continuing resource presadzuje termín integrating resource a zavádza nové prvky, ako sú autorizovaný prístupový bod,    preferovaný názov, obsah, médium, nosič, ktoré nahrádzajú entity zavedené v rámci GMD. RDA ovplyvní interpretáciu viacerých prvkov formátu ISSN – miesto vydania, meno vydavateľa, dátum vydania, zdroj paralelného názvu. URL sa definuje ako pole a využíva sa ako identifikátor. Dátum vydania a copyrightu sú samostatné prvky,   novým prvkom je ľubovoľný typ skráteného názvu, Online je rezervovaný termín. RDA neuznáva ISSN-L pre jeho nejednoznačnosť na úrovni FRBR.    Zdá sa teda, že Veľká bibliografická revolúcia je predo dvermi – má už svojich skalných aj v našich zemepisných šírkach. S tichou závisťou možno preto sledovať francúzskych a nemeckých odborníkov, ktorí zostali verní metodikám ISBD/UNIMARC, resp.  RAK/MAB a „ušetrili si“, z pohľadu RDA prekonanú, anabázu  AACR/MARC 21.      

issn7.jpg (191559 bytes)
Obr. 2 PEPRS – používateľské rozhranie

Informačný systém ISSN

Informačný systém medzinárodného registra ISSN je od roku 2005 implementovaný do prostredia modifikovanej verzie knižničného systému Virtua (ISSN-Virtua V49.1-4). Systém pracuje v internom (redakčnom) a externom (používateľskom) režime. Redakčný systém má okrem hlavného registra (main database) navyše k dispozícii tzv. pracovný register (assignment database), v ktorom sa spracúvajú predbežne vytvorené záznamy a požiadavky na pridelenie. Pre používateľov je k dispozícii licencovaný spoplatnený prístup cez portál Chameleon ISSN-Virtua (server HORUS), prípadne cez server Z39.50. Vzhľadom na to, že medzinárodný register ISSN  nie je cez portál voľne prístupný a nepodarilo sa presadiť voľný selektívny prístup k národným záznamom, naša národná agentúra ISSN sprístupňuje pravidelne aktualizovaný samostatný národný register ISSN [https://www.kis3g.sk/cgi-bin/gw_45_1/chameleon?skin=ukb-ssn]. V súčasnosti sa do redakcie medzinárodného registra prostredníctvom klienta ISSN-Virtua online zapája 20 agentúr (vrátane NA ISSN SK). Národné agentúry ISSN v Nemecku, Litve, Macedónsku a v Čiernej hore používajú pôvodnú aplikáciu OSIRIS (µCDS ISIS) a podobne ako ostatné posielajú údaje v offline dávkach. Hlavným pracovným formátom je MARC 21, systém však pozná aj UNIMARC a  ISSN MARC/ISIS. Systém Virtua je vybavený protokolom Z39.50, ktorý však z hľadiska štandardizácie a jednoduchosti nie celkom spĺňa súčasné požiadavky na interoperabilitu a komunikáciu informačných systémov. MC ISSN preto pripravuje možnosť automatického a transparentného prístupu k autoritatívnym údajom ISSN prostredníctvom webovej služby typu OAI-PMH. Cieľom je zjednodušiť doterajšiu    poloautomatickú distribúciu záznamov z registra cez FTP a umožniť externým systémom  automatické preberanie záznamov podľa zvoleného profilu, prípadne na základe časovej pečiatky ostatnej zmeny záznamu.  Webová služba OAI PMH sa má implementovať pomocou aplikácie VORTEX, zvolený spôsob licencovaného kontrolovaného prístupu vyžaduje špecifickú úpravu v prostredí systému ISSN-Virtua. Záznamy sa budú vystavovať vo formáte MARCXML v abecede Unicode UTF-8. Systém OAI PMH umožní definovanie ohraničení prieskumu vo forme tzv. štandardných prednastavených setov, napríklad podľa krajiny vydania alebo iného atribútu.     

issn8.jpg (121438 bytes)

Obr. 3 Zakázané mesto – „Chrám najvyššej harmónie“

Závery 

Program 34. výročnej konferencie ISSN mal 14 hlavných bodov – počnúc otvorením až po vyhlásenie miesta budúcoročného stretnutia, ktoré bude v British Library Boston Spa (UK). Reagoval na mnohé aktuálne problémy, ktoré pôsobia na fungovanie medzinárodnej siete ISSN zvnútra i zvonku. Popri základnom cieli  zachovania konzistentnosti identifikačného procesu a kvality záznamov a registra sa zameral na rozvoj systému a jeho adaptáciu na globálne zmeny informačného prostredia. V závere konferencie sa identifikovali niektoré otvorené otázky a nové úlohy. Okrem iného sa tradičný spôsob vypracovania písomných správ o činnosti zmení na podávanie hlásení cez online formulár, MC ISSN vypracuje jasné pokyny pre vydavateľov na používanie ISSN-L, vypracuje a predloží na diskusiu dokument o kritériách na prideľovanie ISSN e-prameňom. Národné agentúry zašlú príklady e-prameňov vhodných a nevhodných na pridelenie ISSN, riešenie odborných problémov sa bude komunikovať cez blog. Vypracuje sa návrh na prideľovanie ISSN elektronickým archívom seriálov a na identifikáciu nových druhov e-prameňov sa zriadi na webových stránkach MC ISSN otvorené fórum, vypracuje sa štúdia realizovateľnosti depozitu náhľadov titulných listov, vypracujú sa pripomienky k projektu PEPRS. V záveroch silne rezonovala diskusia a rad otvorených otázok okolo RDA, najmä nedostatočná použiteľnosť FRBR pre seriály, rozpor s ISSN-L a celkový negatívny vplyv na doterajšie úsilie o harmonizáciu metodiky bibliografického spracovania. MC ISSN bude tlmočiť niektoré obavy na rokovaní s predstaviteľmi JSC. Národné agentúry oznámia, či majú v pláne zaviesť RDA a zúčastniť sa na overovaní RDA online utility.
V bode rôzne sa riešil problém posudzovania zmeny názvu seriálu v  jazykoch CJK (čínsky, japonsky, kórejsky), na ktoré nemožno aplikovať platné pravidlá. Vypracoval sa zoznam a rozdelila sa pôsobnosť agentúr na identifikáciu medzinárodných vydavateľov periodík. Na program sa napokon dostal aj diskutabilný návrh MC ISSN a NA ISSN USA na prideľovanie ISSN balíkom  periodík, ktoré poskytujú agregátori. Má sa preskúmať, kto má záujem o takéto prideľovanie a aké by boli výhody a problémy takéhoto postupu.

Výročná konferencia splnila ciele a očakávania, vytvorila dostatočný priestor na komunikáciu a diskusiu širokom spektre problémov, počnúc metodikou až po technológiu spracovania. Zhodnotila doterajšie a načrtla ďalšie smerovanie medzinárodnej siete ISSN, v rámci ktorej pôsobí aj Národná agentúra ISSN v Slovenskej republike so sídlom v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

 

Literatúra:

1.  Joint Steering Committee for Development of RDA [cit. 2009-11-04]. Dostupné na internete: http://www.rda-jsc.org/

2. STN  ISO 3297: 2008: Informácie a dokumentácia – Medzinárodné štandardné číslo seriálových publikácií (ISSN).

3. KATRINCOVÁ, Beáta: Norma STN ISO 3297 Medzinárodné štandardné číslo seriálovej publikácie (ISSN) a aplikácia nového prvku ISSN-L v praxi. In:  ITlib. Informačné technológie a knižnice, 2008, roč. 12, č. 4, s. 18-21.

Zdieľať: