Využívanie elektronických zdrojov používateľmi knižníc na Slovensku

Zo Slovenska

Úvod

Jedným z aktuálnych výskumných trendov v oblasti informačných systémov je hľadanie typických vlastností a vzorcov správania používateľských skupín v informačnej spoločnosti v efektívnych službách, produktoch a systémoch. Podnetná je najmä otázka hľadania nových foriem interakcie jednotlivcov a komunít s informačnými zdrojmi (Steinerová, 2002). Fenoménom, ktorý výrazne zasahuje do tradičných paradigiem knižničnoinformačnej teórie i praxe, je elektronizácia a digitalizácia. Elektronické komunikačné kanály získavajú v priebehu posledných 10 rokov stále významnejšiu pozíciu v procesoch spoločenskej komunikácie a elektronické informačné zdroje sa čoraz frekventovanejšie využívajú pri uspokojovaní informačných potrieb používateľov knižničnoinformačných systémov. Je preto celkom prirodzené, že v poslednom čase sa čoraz častejšie realizujú aj výskumy akceptácie a preferencií vo využívaní informačných zdrojov v kontexte nových informačných technológií.

V súvislosti s narastajúcimi preferenciami i skutočným využívaním elektronických zdrojov sa potvrdzuje konštatovanie, že ľah
kosť použitia a rýchlosť prístupu zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu ako faktor výberu informačného zdroja. Tento vývoj predikoval Lynch už v roku 1997, keď tvrdil, že “čoskoro prejdeme cez akúsi kritickú hranicu, kde tie publikácie, ktoré nie sú okamžite dostupné v plnom texte, budú svojím spôsobom druhoradé – nie pre nízku kvalitu, ale preto, lebo používatelia budú preferovať dostupnosť tých zdrojov, ktoré môžu mať ihneď” (Lynch, 1997). Jeho názor v poslednom čase potvrdzujú aj iní autori (Odlyzko, 2001).

Spektrum metód aplikovaných pri výskumoch využívania elektronických sieťových zdrojov je pomerne rozsiahle. Významným indikátorom sú knižničné štatistiky sledujúce finančnú úroveň doplňovania fondov. Všeobecný charakter majú tiež porovnávania založené na štatistickom sledovaní knižničných výpožičiek. Znižujúca sa kvantita tradičných výpožičiek a prudký nárast využívania elektronických zdrojov naznačujú, že používatelia sa preorientovávajú z tlačených na digitálne zdroje. Dotazníkové prieskumy preferencií používateľov naproti tomu zväčša poskytujú detailnejší pohľad na motívy i mieru uprednostňovania jednotlivých typov informačných zdrojov a umožňujú presnejšie špecifikovať niektoré kvalitatívne parametre stojace v pozadí preferencií. Cieľom tohto príspevku je prezentovať výsledky výskumu preferencií používateľov pri využívaní elektronických zdrojov, ktorý sa realizoval na Slovensku v priebehu letných mesiacov roka 2002.

1 Pozadie a metodika výskumu

Výskum preferencií používateľov v oblasti využívania elektronických zdrojov na Slovensku sa realizoval v rámci výskumnej úlohy VEGA 1/9236/02 Interakcia človeka s informačným prostredím, ktorá sa rieši na Katedre knižničnej a informačnej vedy FiF UK v Bratislave v rokoch 2002 – 2003. Predmetom výskumu je niekoľko základných kategórií knižničnej a informačnej vedy – informačný prieskum (so zameraním na prostredie sietí), informačná služba (s dôrazom na služby zrakovo postihnutým používateľom), organizácia poznania, informačná spoločnosť, informačný produkt, elektronická komunikácia.

Skúmanie problematiky elektronickej komunikácie sa zameriava na dve primárne oblasti:

  • vzťah používateľov k elektronickým zdrojom v procese uspokojovania vedeckých (odborných) informačných potrieb,

  • vzťah autorov k elektronickým zdrojom pri publikovaní výsledkov vedeckého bádania.

V oboch prípadoch ide predovšetkým o vzťah definovaný na báze vnímania dôveryhodnosti a spoľahlivosti elektronických zdrojov. Pojem elektronické zdroje v tomto prípade zahŕňa najmä sieťové elektronické zdroje, respektíve dokumenty dostupné cez internet, teda nie na rôznych typoch nosičov (CDROM a pod.). Skutočnosť, že dokument bol vydaný a distribuuje sa na informačnom médiu, zväčša znamená, že za jeho produkciou stojí inštitucionálny vydavateľ, a preto ho z hľadiska tohto výskumu (najmä s ohľadom na zvažovanie dôveryhodnosti, spoľahlivosti zdroja) možno považovať za paralelu tlačenej publikácie. Dôležitejší je v tomto prípade distribučný kanál než skutočnosť, že používateľ si prípadne všetky relevantné články pre potrebu neskoršieho využitia vytlačí na papier.

Prieskum preferencií používateľov pri využívaní elektronických zdrojov bol súčasťou rozsiahlejšieho dotazníka, v ktorom len jedna časť bola venovaná tejto problematike. Zámerom prieskumu bolo osloviť výskumne či študijne aktívne čitateľské publikum v knižniciach na “sieťovo neutrálnej” pôde, s predpokladom získania určitej časti odpovedí aj od respondentov nevyužívajúcich elektronické zdroje. Otázky primárne smerovali k zisteniu používateľských preferencií na ose spoľahlivosť/serióznosť zdroja – pohotovosť/
rýchlosť prístupu. Pritom je jasné, že dôveryhodnosť je kvalita, ktorá nie je exkluzivitou tlače, ale sa na základe aplikácie princípov recenzovania uplatní aj v oblasti formálneho elektronického publikovania.

Dotazníkový prieskum sa realizoval v priebehu júla – augusta 2002 s návratnosťou 800 vyplnených dotazníkov. Počet vrátených dotazníkov bol dokonca vyšší ako počet rozposlaných, lebo niektoré zúčastnené knižnice si iniciatívne vytlačili aj formuláre navyše z webovej stránky KKIV. Po predbežnej kontrole na spracovanie postúpilo 793 aspoň čiastočne vyplnených dotazníkov. Zber údajov prebiehal prostredníctvom nasledujúcich 16 vedeckých a akademických knižníc z celého Slovenska:

 

Knižnica

Počet dotazníkov

%

Univerzitná knižnica v Bratislave

75

9,5

Centrum VTI SR, Bratislava

152

19,2

Slovenská národná knižnica, Martin

60

7,6

Knižnica FEI STU, Bratislava

44

5,5

Ústredná knižnica FiF UK, Bratislava

49

6,2

Ústredná knižnica PrF UK, Bratislava

40

5,0

Knižnica LF UK Bratislava

22

2,8

Štátna vedecká knižnica v Košiciach

50

6,3

Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici

26

3,3

Štátna vedecká knižnica, Prešov

49

6,2

Knižnica CHTF STU, Bratislava

41

5,2

Slovenská ekonomická knižnica EU v Bratislave

43

5,4

Univerzitná knižnica UPJŠ, Košice

64

8,1

Univerzitná knižnica TU v Košiciach

39

4,9

Ústredná knižnica SAV, Bratislava

6

0,8

Univerzitná knižnica Žilinskej univerzity v Žiline

33

4,2

Spolu

793

100,0

Zápis údajov do systému Excel realizovali v novembri 2002 študenti odboru knižničná a informačná veda. Podrobná kontrola zápisu údajov prebehla v decembri 2002. Štatistické spracovanie sa uskutočnilo čiastočne s využitím softvéru SPSS, verzia 8.0, čiastočne v prostredí programového systému Excel.

V rámci výskumu bola sekcia D primárne určená pre respondentov, ktorí využívajú elektronické zdroje, takže podľa propozícií ju časť respondentov vyplnila len čiastočne (otázky D1 a D2). Pri niektorých otázkach naopak respondenti mohli zvoliť niekoľko odpovedí (D1, 3, 4, 6, 7, 8), a tak pri ich vyhodnocovaní bolo možné brať do úvahy viaceré percentuálne hodnoty, a to okrem štandardného percentuálneho zastúpenia odpovedí (základom je celkový súhrnný počet odpovedí, ktorý je pri každej otázke iný a je zväčša väčší ako celkový počet respondentov i počet tých, ktorí na otázku odpovedali) aj percentá prípadov (základom je počet respondentov, ktorí na otázku odpovedali), prípadne percentá respondentov (základom je celkový počet respondentov prieskumu).

2 Výsledky výskumu

Sociografické údaje (veková kategória, pohlavie, znalosť cudzích jazykov či vedný odbor), ktoré boli zozbierané ako súčasť dotazníkov, umožňujú sledovať korelácie medzi špecifickými skupinami respondentov a ich prístupom k využívaniu elektronických informačných zdrojov.

Medzi respondentmi je výrazná prevaha mužov (57 % oproti 40 %žien). Tento fakt zrejme súvisí s prevahou počtu respondentov z oblasti technických a prírodovedných disciplín. Vekové rozvrstvenie zodpovedá výberu respondentov z hľadiska najaktívnejších skupín čitateľov vedeckých a akademických knižníc, ktorí využívajú elektronické zdroje na pracovné, ale aj rekreačné účely. Veková skupina do 18 rokov má v tejto vzorke najmenšie zastúpenie (len 1,5 %), zväčša ide o študentov stredných škôl. Početne dominantnú vekovú skupinu reprezentujú respondenti 18 – 25roční (51,6 %).

Rozvrstvenie respondentov podľa vedných odborov ukazuje, že najpočetnejšiu skupinu predstavujú technické disciplíny (30,4 %), nasledované spoločenskými vedami (28,8 %) a prírodnými vedami (18,5 %). Detailnejšiu analýzu sociografických aspektov dotazníka možno nájsť v práci Steinerová (2003).

2.1 Práca s elektronickými zdrojmi

Otázky:

D1 Prístup k internetu využívate:
a) doma b) v práci c) v knižnici d) inde e) nemám prístup k internetu

D2 Používate pri svojej vedeckej/študijnej práci elektronické zdroje?
a) áno, často b) zriedka c) nie, nevyužívam

Otázky D1 a D2 boli úvodnými otázkami sekcie a sondovali základné predpoklady využívania a skúsenosti z práce s elektronickými zdrojmi. V kontexte tohto výskumu nie je prekvapením, že až v 40 % odpovedí (graf 1) sa vyskytla knižnica ako miesto, kde respondenti využívajú prístup k internetu. S 27,7 % sa ešte pomerne vysoko umiestnilo pracovisko. Len 4 % odpovedajúcich uviedli, že nemajú prístup k internetu. V rámci otvorenej odpovede inde sa najčastejšie vyskytli ako ďalšie možnosti prístupu internát, škola a internetová kaviareň. Percentuálne vyhodnotenie prípadov (136,1 %)napovedá, že zo 789 respondentov, ktorí na túto otázku odpovedali, zhruba každý tretí uviedol dve miesta prístupu.

susol1.gif (3789 bytes)

susol2.gif (3699 bytes)

 

Z hľadiska frekvencie využívania elektronických zdrojov (graf 2) takmer 68 % respondentov zhodnotilo svoje využívanie ako časté a len necelých 6 % konštatovalo, že elektronické zdroje pri svojej práci nikdy nevyužívajú. Analýza tejto otázky z hľadiska vekového rozvrstvenia (graf 3) a vedných odborov (graf 4) naznačuje, že najvyššia miera využívania sa vyskytuje vo vekových kategóriách do 18 rokov (91,7 %) a u 31 – 40ročných (75,3 %). Prekvapujúco nižšiu mieru častého využívania vykazujú 18 – 25roční, u ktorých je možné pozorovať tiež najvyššiu mieru zriedkavého využívania elektronických zdrojov (27,6 %). Rozvrstvenie z hľadiska vedných odborov potvrdzuje úvodné tézy výskumu, keďže najnižšia miera častého využívania a zároveň najvyššia miera zriedkavého využívania a nevyužívania sa vyskytuje u respondentov z oblasti spoločenských vied a umeleckých odborov. Vyššiu mieru využívania elektronických zdrojov potvrdzuje táto štatistika pre prírodovedné a technické, ale tiež ekonomické disciplíny.

susol3.gif (7033 bytes)

susol4.gif (7907 bytes)

 

2.2 Využívanie platených zdrojov

Otázka:

D3 Využívate aj platené elektronické zdroje?
a) Nie, využívam len voľne dostupné zdroje.
b) Áno – prístup zabezpečuje knižnica, prípadne iná inštitúcia.
c) Áno – platím si individuálne prístup k niektorým zdrojom.

Že využívajú iba elektronické zdroje, ktoré sú na internete dostupné zadarmo (graf 5), uviedlo 51 % respondentov. Takmer 36 % opýtaných využíva aj platené zdroje, ku ktorým prístup zabezpečuje knižnica či iná inštitúcia. Iba 13 % respondentov uviedlo, že si platí individuálne prístup k určitým elektronickým zdrojom. Z hľadiska správnej interpretácie tohto údaja je potrebné zdôrazniť, že na slovenské podmienky ide o dosť vysoké percento, ktoré zrejme vzniklo tým, že respondenti pravdepodobne za využívanie platených elektronických zdrojov považujú aj platenie si prístupu k internetu cez komerčného poskytovateľa pripojenia. Je pritom zaujímavé, že toto číslo s pribúdajúcim vekom respondentov postupne klesá, z 15,1 % prípadov u 18 – 25ročných na 6,7 % prípadov u viac ako 51ročných. Opačnú tendenciu, teda zvyšovanie podielu prípadov s pribúdajúcim vekom, možno naopak pozorovať v otázke využívania zdrojov, ktoré platí knižnica.

susol5.gif (3759 bytes)

2.3 Využívané typy elektronických zdrojov

Otázka:

D4 Ktoré typy odborných informačných zdrojov na internete najčastejšie využívate? (možno označiť viac alternatív):

a) individuálne (osobné) webové stránky
b) elektronické časopisy
c) webové stránky odborných organizácií a spoločností
d) webové stránky konferencií a kongresov
e) diskusné skupiny (cez email)
f) elektronické konferencie (newsgroups)
g) iné ….

Najčastejšie využívaným typom elektronických zdrojov sú webové stránky odborných organizácií, nasledované elektronickými časopismi a webovými stránkami jednotlivcov. Toto poradie platí takmer vo všetkých vekových skupinách respondentov (v skupine 18 – 25 a 26 – 30ročných si vymenili elektronické časopisy a individuálne stránky 2. a 3. pozíciu), v skupine 41 – 50ročných sa na prvé miesto dostali elektronické časopisy v asi 76 % prípadov. Poradie z grafu 6 platí aj pri analýze využívania z hľadiska jednotlivých používateľských skupín, primárne postavenie elektronickým časopisom prisudzujú iba vedeckovýskumní pracovníci. Elektronické časopisy zohrávajú pomerne významnú úlohu v procesoch formálnej vedeckej komunikácie, a tak by sa dalo očakávať, že táto úloha sa odrazí aj v ich pozícii v rebríčku využívania. Celkovú druhú pozíciu tohto typu elektronických zdrojov, ktoré sú zväčša platené, zrejme treba interpretovať aj z hľadiska ekonomických nárokov na zabezpečenie prístupu, a teda celkovú nižšiu dostupnosť v porovnaní s voľne prístupnými zdrojmi.

susol6.gif (4653 bytes)

 

2.4 Preferovanie elektronických zdrojov

Otázka:

D5 Dávate prednosť využívaniu elektronických zdrojov pred tradičnými (tlačenými) zdrojmi?
a) nie b) áno

Otázka D5 smerovala k zisteniu počtu respondentov, ktorí z nejakého dôvodu jednoznačne preferujú využívanie elektronických zdrojov pred tlačenými. Na otázku kladne odpovedal prekvapivo vysoký počet respondentov, až 42 % (graf 7). Analýza odpovedí podľa vekových kategórií respondentov (graf 8) naznačuje, že preferovanie elektronických zdrojov má so zvyšujúcim sa vekom jednoznačne klesajúcu tendenciu. Korelácia s vednými odbormi (graf 9) potvrdzuje pomerne slabú úroveň využívania elektronických zdrojov aj na úrovni subjektívnych preferencií v oblasti spoločenských vied a umeleckých odborov. Zhruba o polovicu je úroveň preferovania vyššia v prírodných a technických disciplínach a dokonca o 100 % vyššia v ekonomických disciplínach.

susol7.gif (3303 bytes)

susol8.gif (7034 bytes)

susol9.gif (7876 bytes)

 

2.5 Vlastnosti elektronických a tradičných zdrojov

Otázky:

D6 Ktoré charakteristiky elektronických zdrojov považujete pri vašej práci za najdôležitejšie?

a) rýchla vyhľadateľnosť
b) aktuálnosť – rýchle sprístupnenie údajov, výsledkov výskumu…
c) bezplatnosť
d) možnosť vyhľadávania textových reťazcov
e) prepojenie na iné, príbuzné zdroje
f) ekologickosť (ušetrím papier…)
g) multimediálnosť
h) iné

D7 Ktoré charakteristiky tradičných (tlačených) zdrojov považujete pre efektívnosť vašej práce za primárne?

a) serióznosť – renomé vydavateľa, časopisu…
b) spoľahlivosť publikovaných údajov
c) stabilnosť/trvácnosť dokumentu
d) jednoduchý spôsob využívania (netreba techniku, možno využívať kedykoľvek…)
e) iné

Postoj používateľov k využívaniu elektronických zdrojov je zväčša daný predchádzajúcimi skúsenosťami a ocenením určitých kvalít elektronických alebo naopak tradičných tlačených zdrojov. Vzhľadom na to súčasťou prieskumu bolo zmapovanie toho, ktoré charakteristiky či vlastnosti elektronických i tradičných informačných zdrojov respondenti považujú za dôležité so zreteľom na efektívnosť svojej práce. V prípade elektronických zdrojov (graf 10) odpovedajúci najčastejšie z ponúkaného zoznamu vybrali rýchlu vyhľadateľnosť a dostupnosť, aktuálnosť, bezplatnosť a možnosť využívať prepojenia na iné zdroje. Prvé tri charakteristiky predstavujú skôr technologické a sociálnoekonomické vlastnosti systémov elektronického publikovania, vytváranie hypertextových prepojení možno považovať za vlastnosť elektronických zdrojov. Bezplatnosť, samozrejme, nie je všeobecnou vnútornou črtou elektronických zdrojov ani publikačných systémov, skôr ju možno považovať za typickú črtu zdrojov, s ktorými respondenti prieskumu v prevažnej miere prichádzajú do styku.

Pri tradičných informačných zdrojoch (graf 11) sú najoceňovanejšími charakteristikami najmä ich spoľahlivosť, serióznosť a renomé vydavateľa, ako aj jednoduchosť využívania bez potreby zložitejších technológií. Spoľahlivosť a serióznosť sú typickými črtami stelesnenými vo formálnych komunikačných kanáloch, ktoré majú veľký význam najmä v komunikačných procesoch vedy. Analýza odpovedí podľa kategórií knižničných používateľov naznačuje, že tieto dve vlastnosti sú o niečo dôležitejšie pre učiteľov (63 % odpovedí), vedeckovýskumných pracovníkov (65,9 %) i manažérov (75 %) než pre študentov (55 %).

susol10.gif (4928 bytes)

susol11.gif (2869 bytes)
Graf 11
Charakteristiky tradičných zdrojov dôležité pre efektívnosť práce

 

2.6 Vyhľadávanie zdrojov na internete

Otázka:

D8 Akým spôsobom hľadáte relevantné zdroje na internete?

a) cez online katalógy knižníc
b) cez portály
c) cez webové vyhľadávače

Funkciou otázky D8 bolo doplniť obraz využívania knižnice ako navigačného nástroja k sieťovým informačným zdrojom. Napriek tomu, že knižnica figuruje na prvej pozícii ako miesto, kde respondenti využívajú prístup k internetu (graf 1), najčastejším spôsobom vyhľadávania zdrojov na internete sú komerčné vyhľadávacie nástroje (google, altavista a pod.) a až po nich nasledujú knižničné online katalógy (graf 12). Knižničné katalógy sa pritom vzhľadom na “intelektuálne spracovanie” zaradených zdrojov vo všeobecnosti považujú za kvalitnejší nástroj vyhľadávania. Relatívne nízky stupeň ich využívania má zrejme dva hlavné dôvody. Jednak indikuje, že knižnice na Slovensku zatiaľ málo využívajú možnosti spracovávania elektronických sieťových zdrojov a ich zaradenia do vlastnej databázy, druhým dôvodom môže byť fakt, že ak aj knižnice takéto funkcie plnia, málo ich medzi svojimi používateľmi propagujú a málo zdôrazňujú výhody katalogizačného spracovania – používatelia sa tak ľahko dajú zlákať vidinou obrovského množstva “relevantných” zdrojov dostupných cez komerčné vyhľadávače a unikajú im výhody predselektovaných kvalitných zdrojov spracovaných v katalógoch.

susol12.gif (3400 bytes)

Záver

Využívanie elektronických zdrojov sa v ére prehlbujúcej sa krízy vedeckého publikovania stáva jednou z hlavných metód prekonávania dôsledkov tohto už niekoľko desaťročí trvajúceho javu, ktorý sa prejavuje nárastom kvantity publikovaných informácií i nárastom cien na ich získavanie. Zabezpečovanie prístupu k sieťovým elektronickým zdrojom sa z postavenia experimentu postupne presúva do pozície štandardnej metódy doplňovania knižničných “fondov”. Otázka je, do akej miery sú používatelia knižníc pripravení akceptovať elektronické zdroje ako regulárnu súčasť knižničných služieb. Ako naznačujú výsledky prieskumu na Slovensku, akceptácia elektronických komunikačných kanálov je pomerne vysoká – takmer 68 % respondentov často využíva elektronické zdroje pri svojej práci. Z hľadiska práce knižníc je zaujímavý údaj, že takmer 40 % respondentov uviedlo knižnicu ako miesto, kde využíva prístup k internetu. Napriek tomu však bude v budúcnosti nevyhnutné, aby knižnice na Slovensku skvalitnili a zefektívnili svoje pôsobenie v oblasti poskytovania prístupu k elektronickým zdrojom. Aby ich používatelia nevnímali iba ako miesto, kde sa môžu pripojiť k internetu, ale aj ako inštitúciu, ktorá im dokáže pomôcť pri selekcii kvalitných zdrojov relevantných pre ich informačné potreby.


Poznámky:

1. Príspevok bol spracovaný v rámci grantovej úlohy VEGA 1/9236/02. Výsledky výskumu boli prezentované na medzinárodnej konferencii Informačné správanie a digitálne knižnice v Bratislave 21. – 22. 5. 2003.

Zoznam bibliografických odkazov a odporúčaných zdrojov:

FRIEDLANDER, A. 2002. Dimensions and Use of the Scholarly Information Environment. Introduction to a Data Set Assembled by the Digital Library Federation and Outsell, Inc. [online]. Washington : CLIR, 2002. [cit. 20030330]. Dostupné na internete: <http://www.clir.org/pubs/abstract/pub110abst.html>. ISBN 1887334947.

LUTHER, J. 2001. White Paper on Electronic Journal Usage Statistics [online]. Washington, D.C. : Council on Library and Information Resources, 2001. [cit. 20030330]. Dostupné na internete: < http://www.clir.org/pubs/reports/pub94/contents.html>.

LYNCH, C. 1997. Identifiers and Their Role in Networked Information Applications. In ARL : A Bimonthly Newsletter of Research Library Issues and Actions [online]. 194, October 1997. Washington, D.C : Association of Research Libraries, 1997. [cit. 20030330]. Dostupné na internete: < http://www.arl.org/newsltr/194/identifier.html>.

ODLYZKO, A. 2001. The Public Library of Science and the ongoing revolution in scholarly communication. In Nature [online]. 2001, Web Debates. [cit. 20030330]. Dostupné na internete: < http://www.nature.com/nature/debates/eaccess/Articles/odlyzko.html>.

STEINEROVÁ, J. 2002. Kognitívne a sociálne prístupy informačnej vedy. In Zborník Filozofickej fakulty Univerzity Komenského : Knižničná a informačná veda : Roč. 19. Bratislava : Univerzita Komenského, 2002, s. 111128.

STEINEROVÁ, J. 2003. Vzorce využívania informácií používateľov akademických a vedeckých knižníc. In Informačné správanie a digitálne knižnice. Zborník z medzinárodnej konferencie. Bratislava : CVTI SR, 2003, s. 6689. ISBN 8085165872.

Zdieľať: