|
Medzinárodná federácia knihovníckych spolkov a inštitúcií
(IFLA) sa už mnoho rokov orientuje na medzinárodné bibliografické štandardy. V roku
1961 sa v Paríži konalo stretnutie expertov na katalogizáciu, ktorého výsledkom sú
všeobecne známe „Parížske princípy.“ Tieto princípy formovali tvorbu takmer
všetkých významných katalogizačných pravidiel doteraz používaných na celom svete.
Vyhlásenie „Parížskych princípov“ predstavovalo významný krok k zabezpečeniu
globálnej harmonizácie katalogizačnej praxe, čo i v súčasnosti zostáva jedným z
kľúčových cieľov IFLA.
Vznik nových princípov katalogizácie ovplyvnila potreba revízie
Parížskych princípov vo svetle súčasných podmienok a najmä technologického
prostredia, v ktorom sa knižničná komunita ocitla na konci 20. a na začiatku 21.
storočia. Vyhláseniu nových princípov predchádzala séria celosvetových
regionálnych konferencií expertov na katalogizáciu. Cieľom stretnutí bolo zvýšiť
schopnosť spoločného využívania katalogizačných informácií prostredníctvom
propagácie štandardov týkajúcich sa prednostne obsahu bibliografických a
autoritatívnych záznamov nachádzajúcich sa v knižničných katalógoch.
V roku 2007 sa zavŕšil cyklus 5 regionálnych konferencií.
Prvá z nich sa konala v roku 2003 vo Frankfurte a zúčastnilo sa
na nej 54 expertov z 32 európskych krajín a zároveň predstavitelia Anglo-amerických
katalogizačných pravidiel z Veľkej Británie, Austrálie a USA.
Druhá regionálna konferencia sa konala v Buenos Aires v roku 2004
a zúčastnilo sa na nej 45 registrovaných účastníkov zo 14 krajín Latinskej Ameriky.
Tretia regionálna konferencia sa konala v Káhire v roku 2005 a
zúčastnilo sa na nej 95 registrovaných účastníkov zo 17 arabsky hovoriacich krajín
Stredného východu.
Štvrtá regionálna konferencia sa konala v Soule v roku 2006 a
zúčastnilo sa na nej 44 účastníkov ázijských krajín – Kórea, Japonsko a Čína.
Posledná piata konferencia sa konala v Pretórii v roku 2007 pre
expertov zo subsaharských afrických krajín. Zúčastnilo sa na nej 53 expertov na
katalogizáciu z 27 krajín.
Účelom všetkých konferencií bolo:
- vyvinúť a neskôr revidovať a aktualizovať pracovný návrh
Princípov katalogizácie, ktorý vznikol na prvej regionálnej konferencii vo Frankfurte,
- zistiť, či je vôbec možné medzinárodné zblíženie v oblasti
katalogizačnej praxe,
- stanoviť odporúčania pre možnú tvorbu budúcich medzinárodných
katalogizačných pravidiel.
Proces dosiahnutia dohody na princípoch katalogizácie začal
posudzovaním pracovného dokumentu, ku ktorému postupne vznikal heslár. Na každej
konferencii sa zaznamenali pripomienky a alternatívy k definíciám a po ukončení
každej z nich prebehlo kolo hlasovania, do ktorého boli zapojení účastníci
všetkých predchádzajúcich regionálnych konferencií. Na konci celého procesu bola
dosiahnutá všeobecná dohoda týkajúca sa textu princípov vrátane heslára, ktorý
obsahuje pojmy a definície v mnohých jazykoch. Spomínaná všeobecná dohoda bola
dosiahnutá po záverečnom hlasovaní v decembri roku 2008 a konečný text princípov a
heslár boli zverejnené na webovej stránke IFLANET vo februári 2009. V celom tomto
procese nechýbalo ani Slovensko. Na pôde Slovenskej národnej knižnice sme pozorne
sledovali vývoj počas všetkých konferencií a aktívne sme sa zúčastnili na každom
hlasovaní.
(Pozn.: Slovenský preklad Medzinárodných princípov
katalogizácie je zverejnený na stránke http://www.snk.sk/swift_data/source/ODSD/pdf/ICP_Slovak.pdf).
Medzinárodné princípy sú určené na popis a sprístupňovanie
všetkých typov materiálov na rozdiel od Parížskych princípov, ktoré sa orientovali
výlučne na textové materiály.
Nové princípy zahŕňajú problematiku sprístupňovania, nielen
výber a formu selekčných údajov, a okrem bibliografických záznamov sa zaoberajú
problematikou autoritatívnych záznamov. Sú vybudované na bohatých základoch
katalogizačnej praxe a na konceptuálnych modeloch FRBR (Funkčné požiadavky na
bibliografické záznamy), FRAD (Funkčné požiadavky na autoritatívne údaje) a na
budúcich FRSAR (Funkčné požiadavky na predmetové autority).
Možno konštatovať, že princípy sú smernicou na prípravu
katalogizačných pravidiel, cieľom je skutočnosť, ktorú by mal systém
spĺňať, napr. pomoc pre používateľov pri vyhľadávaní zdrojov spojených s
určitou osobou, a pravidlá sú špecifickými pokynmi, ako ciele naplniť.
Parížske princípy sa orientovali výlučne na technológiu
lístkových katalógov s dominanciou hlavných a vedľajších záhlaví. Nové princípy
nabádajú tvorcov katalogizačných pravidiel brať do úvahy celkom odlišné
technologické prostredie – digitálne a virtuálne. Z tohto pohľadu sa predpokladaný
vývoj bude uberať smerom, ktorý kladie dôraz na informačný obsah bibliografických
záznamov, a nie prednostne na ich formálne usporiadanie.
Cieľom naznačeného úsilia je pripraviť také budúce
katalogizačné pravidlá, ktoré budú zrozumiteľné a jednoduché na používanie.
Zároveň budú poskytovať návod na spracovanie zdrojov do takej miery, aby záznamy
korešpondovali s potrebami používateľov katalógov. To znamená, že údaje budú
musieť zodpovedať zásade presnosti a dostatočnosti na jednoznačnú identifikáciu
zdrojov. Okrem toho katalogizátori budú musieť do popisov zahrnúť také údaje,
ktoré budú nápomocné používateľom z hľadiska navigácie v katalógu pri získaní
komplexnej informácie o súvisiacich zdrojoch. Z tohto pohľadu je teda nutné hovoriť o
štandardizácii zaznamenávania údajov, čo bude viesť ku konzistencii celých
databáz.
Princípy sa v neposlednom rade dotýkajú funkcií katalógu,
ktorý by mal spĺňať potreby používateľov. Takéto funkcie majú korene v
konceptuálnom modeli FRBR, ktorý definuje 5 základných úloh vo vzťahu k
používateľovi:
- nájsť zdroj,
- identifikovať zdroj,
- vybrať relevantný zdroj,
- získať prístup ku zdroju,
- navigovať medzi bibliografickými a autoritatívnymi
záznamami pri prieskume bibliografického univerza.
Stručné zhrnutie
Nové princípy katalogizácie sú bezo sporu
najvýznamnejším krokom, ktorý katalogizačná komunita v súčasnosti urobila.
Pozitívnym prvkom princípov je skutočnosť, že sú aplikovateľné aj v prostredí
iných než knižničných komunít. Na ich základe je možné pripraviť štandardy
spracovania v múzeách, archívoch a ďalších inštitúciách, ktoré sa zaoberajú
spracovávaním a sprístupňovaním svojich zbierok.
Priame praktické dôsledky ich akceptovania nesúvisia výsostne s
tvorbou nových katalogizačných pravidiel – RDA (Resource Description and Access), s
ktorými sa aj na Slovensku budeme určite viac zaoberať, ale prinášajú nový prístup
k zviditeľňovaniu zbierok pamäťových inštitúcií a celkovo nový prístup vo
vzťahu k používateľom.
Rovnako je potrebné brať do úvahy meniacu sa terminológiu,
ktorá je úžasne dynamická a reflektuje rozvoj poznania a tvorivého myslenia.
Premietnuté do „jazyka“ katalogizácie, napr. pojem hlavné záhlavie sa v nových
katalogizačných pravidlách nebude používať. Nahradí ho výraz „autorizovaný
selekčný údaj“ alebo „riadený selekčný údaj.“ Toto znamená, že pojem
„záhlavie“ sa prednostne viaže na popisy v lístkových (alebo knižných)
katalógoch, čo úzko súvisí jednak s radením lístkov a popisov, jednak s grafickým
vyznačením hlavného prístupového prvku (tým je meno autora, názov dokumentu a
pod.). Autorizovaný alebo riadený selekčný údaj priamo evokuje aspekt unifikácie,
štandardizácie a integrity, čo je v podmienkach elektronických katalógov základnou
podmienkou ich kvality. Z týchto charakteristík neťažia len sami knihovníci, ale
predovšetkým používatelia, ktorým sú katalógy určené.
Pre samotných knihovníkov – katalogizátorov – nové
katalogizačné pravidlá vychádzajúce z medzinárodných princípov prispejú ku
kvalitnejšiemu spracovaniu zdrojov, ktoré knižnice získavajú a sprístupňujú.
Prínosom je skutočnosť, že prinášajú pokyny na katalogizáciu všetkých v
súčasnosti známych typov zdrojov a nosičov. Zároveň sú aplikovateľné pre
tradičné (analógové) zdroje, ale predovšetkým pre digitálne, či už online alebo
offline. Aplikáciou konceptuálneho modelu FRBR sa zvýšia nároky na intelektuálnu
prácu katalogizátorov, pretože sa bude klásť dôraz na prepájanie súvisiacich diel
nielen z hľadiska ich histórie vydávania, ale aj z hľadiska ich obsahu zaznamenaného
na rozličných nosičoch. Avšak úsilie vynaložené pri katalogizácii sa
niekoľkonásobne zúročí vo vzťahu k používateľom, ktorí získajú absolútne
komplexné informácie o zdrojoch, ktoré ich zaujímajú. Toto všetko sú skutočnosti,
ktoré preveria pripravenosť a schopnosti knihovníkov obstáť v konkurencii
megasystémov sprístupňujúcich informácie a plné texty, ale zároveň je nutné
zdôrazniť, že úloha knihovníkov v informačnej spoločnosti v týchto procesoch
nezanikne. Základným poslaním knižníc je predsa uchovávať, sprístupňovať a
organizovať informácie a obsah tak, aby bol kedykoľvek k dispozícii verejnosti, ktorej
knižnice slúžia.
|